Čipka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Háčkovaná čipka

Čipka je ľahká dierovaná textília, často s pravidelne sa opakujúcim vzorom. Vyrába sa ručne alebo strojovo.

V minulosti tvorila čipka dôležitú súčasť sviatočného odevu. Dnes už tak rozsiahle uplatnenie nenachádza , stále je však obľúbená a používaná najmä v bytovom textile. V súčasnej dobe sa ručnej výrobe čipky venuje stále viac záujemcov a čipka tak opäť nachádza svoje miesto.

Typy čipky[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa spôsobu výroby môžeme čipky rozdeliť nasledovne:

  • Šitá čipka vyrobéná z priadze s pomocou ihiel, najznámejšie sú vystrihované čipky či broiderie, krajinsky napríklad arménska čipka
  • Paličkovaná čipka vyrobená z priadze za použitia paličiek na valci podľa predlôh, jedným z druhov je aj Sieťovaná čipka
  • Háčkovaná čipka vyrobená z priadze za pomoci háčikov, u nás Štítnická čipka, podľa rôznych vlastností, či pôvodu, sa delí na viaceré skupiny.
  • Pásová čipka vyrába sa do pásu, za použitia základového pásu vyrobeného ručne alebo strojne, s prirobením vzorov, na čipku sa používa ako technika šitia tak aj technika paličkovania.
  • Pletená čipka vytvorená za pomoci pletacích ihlíc, najznámejší zástupca je škótska čipka.
  • Strojová čipka je každý druh čipky tvorený strojovo, tiež nazývaná aj tylová čipka
  • Frivolitka je druh čipky tvorený uzlíkmi

Etymológia[upraviť | upraviť zdroj]

Slovenské slovo „čipka“ má svoje východisko z praslovanského čip - oseknutý, orezaný, patrí do vrstvy slov, ktoré sú nazývané juhoslavizmami. Maďarčina si prisvojuje slovo csipke ako jeho pôvodné, odvodené zo maďarského významu plodu šípky či štipľavý csíp. Nemá však jednotný tvar pre nárečia a tiež nemá vytvorené toľko slov odvodených od tohoto slova: čipkár, čipkárka(čipkarica), čipkársky, čipkárstvo, vyrábať/predávať čipky - čipkárčiť(čipkati)[1] V angličtine „lace“ je stredno anglické slovo, vo francúzštine „las“, v hovorovej latinčine laceum, z latinskeého laqueum, podobného lacere - polapiť, nalákať.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvod čipky je predmetom diskusií historikov. V Taliansku tvrdia že v 1493 roku dopytovala čipky milánska šľachtická rodina Sforzovcov. Flámi tvrdia, že čipku má kňaz slúžiaci omšu na obraze z roku 1485 od Hansa Memlinga. Avšak nakoľko čipky vznikli z rôznych techník, nie je možné povedať, že majú pôvod na jednom mieste. Koncom 15. storočia nastal prudký vývoj čipiek. Obe, paličkované aj šité čipky dominovali v odevnej ako aj v interiérovej výzdobe. Na skrášlenie rukávov a golierov bola šitá čipka vyšívaná slučkami a oblúkmi(pikotkami). Čipky používalo katolícke duchovenstvo na obradných rúchach v počiatkoch cirkvi, rozšírenie čipiek však nastalo až s rozšírením v 16. storočí do severozápadnej časti európskeho kontinentu. V 19. storočí misionári rozšírili výrobu čipiek medzi pôvodné obyvateľstvo severoamerického kontinentu. Osobitnou históriou čipkárstva bolo vyvinutie strojnej výroby čipiek za použitia čipkárskeho stroja. V dnešnej dobe kreatívne časopisy, cechy a nadácie ukazujú že staré techniky s novými nápadmi môžu tvoriť práce, ktoré možno nazvať umením.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Lace na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).