Župa (slovanská stredoveká jednotka)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Župa bol pôvodne slovanský spoločne putujúci alebo sídliaci príbuzenského „zväz“, neskôr v stredoveku slovanské označenie územných jednotiek rôzneho druhu v Čechách, Veľkej Morave, Chorvátsku, u Slovincov, Bosne, Srbsku a Bulharsku, ktoré existovali pred a po príchode Maďarov do Karpatskej kotliny; na ich čele stál vo všetkých jazykoch „župan“. V chorvátčine sa nazývali (a nazývajú) „županija“, nie župa.

Pôvod slova župa nie je jednoznačne vysvetlený[1]. Vo viacerých jazykoch má však spoločný koreň, keď v nemčine je "Gespanschaft" (župan = Gespan + majetok) a maďarčine "ispánság". Maďari používali aj z latinčiny pochádzajúce "komitat", čo v súčasnosti nahradili "vármegye" (doslovne: hradné územie / územie hradu). Župan bol maďarsky najprv "ispán" a od 15. storočia "főispán" (nemecky "Gespan"; od 15. storočia "Obergespan"). Latinské označovanie župana "comes", muselo byť používané najprv s prívlastkami, pretože "comes" bolo zároveň označenie šľachty.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. KRÁLIK, Ľubor. Stručný etymologický slovník slovenčiny. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2015. 704 s. ISBN 978-80-224-1493-7.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Župan. In: Lexikon des Mittelalters. CD-ROM. Verlag J.B. Metzler, 2000. ISBN 3-476-01819-9.