Župa (slovanská stredoveká jednotka)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Župa bol pôvodne slovanský spoločne putujúci alebo sídliaci príbuzenského "zväz", neskôr v stredoveku slovanské označenie územných jednotiek rôzneho druhu v Čechách, Veľkej Morave, Chorvátsku, u Slovincov, Bosne, Srbsku a Bulharsku, ktoré existovali pred a po príchode Maďarov do Karpatskej kotliny; na ich čele stál vo všetkých jazykoch "župan". V chorvátčine sa nazývali (a nazývajú) "županija". Zo slovanských jazykov bola župa prevzatá aj do nemčiny ako "Gespanschaft" (župan = Gespan + majetok) a do maďarčiny "ispánság". Maďari ale radšej používali z latinčiny pochádzajúce "komitat", čo v súčasnosti nahradili "vármegye" (doslovne: hradné územie / územie hradu). Župan bol maďarsky najprv "ispán" a od 15. storočia "főispán" (nemecky "Gespan"; od 15. storočia "Obergespan"). Latinské označovanie župana "comes", muselo byť používané najprv s prívlastkami, pretože "comes" bolo zároveň označenie šľachty.