Spišská Stará Ves
| Spišská Stará Ves | ||
| mesto | ||
 Panoráma mesta, v pozadí Pieniny
| ||
|
||
| Štát |  Slovensko
| |
|---|---|---|
| Kraj | Prešovský kraj | |
| Okres | Kežmarok | |
| Región | Spiš | |
| Vodné toky | Dunajec, Rieka | |
| Nadmorská výška | 505 m n. m. | |
| Súradnice | 49°23′01″S 20°21′46″V / 49,383611°S 20,362778°V | |
| Rozloha | 17,53 km² (1 753 ha) [1] | |
| Obyvateľstvo | 2 197 (31. 12. 2022) [2] | |
| Hustota | 125,33 obyv./km² | |
| Prvá pís. zmienka | 1309 | |
| Primátor | Ján Kurňava[3] (nezávislý) | |
| PSČ | 061 01 | |
| ŠÚJ | 523836 | |
| EČV (do r. 2022) | KK | |
| Tel. predvoľba | +421-52 | |
| Adresa mestského úradu |
Mestský úrad Štúrova 228/109 061 01 Spišská Stará Ves | |
| E-mailová adresa | poslať email | |
| Telefón | (052) 418 0410 | |
  Poloha mesta na Slovensku
| ||
 Interaktívna mapa mesta
| ||
| Wikimedia Commons: Spišská Stará Ves | ||
| Webová stránka: spisskastaraves.sk | ||
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | ||
| Freemap Slovakia: mapa | ||
| OpenStreetMap: mapa | ||
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | ||
Spišská Stará Ves (nem. Altendorf, Altdorf, maď. Szepesófalu, poľ. Stara Wieś Spiska, gor. Iglōv) je mesto na Slovensku na severe Spiša, centrum oblasti nazývanej Zamagurie. Je tretím najmenším mestom na Slovensku.[4]
Geografia[upraviť | upraviť zdroj]
Mesto leží medzi Spišskou Magurou a hraničnou riekou Dunajec. Po západnej strane sa vinie hranica s Poľskom. Na východnej strane je národný park Pieniny. Mesto je centrom celého Zamaguria, ktoré pozostáva z 19 katastrálnych území.
Mestské časti[upraviť | upraviť zdroj]
Spišská Stará Ves má dve časti:
V Lysej nad Dunajcom je hraničný priechod s Poľskom, ale bez hraničnej kontroly, lebo od 21. decembra 2007 je Slovensko a Poľsko súčasťou Schengenského priestoru. Nachádza sa tu len pár domov. Pôvodne obec vznikla ako majer Červeného Kláštora. Samostatnou obcou sa stala až v 19. storočí po dosídlení nemeckými kolonistami (nem. Kahlenberg - Lysá hora, gor. Goľembarg).
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Prvá písomná zmienka o meste je z roku 1309 (latinský názov: Antiqua Villa). Mesto pravdepodobne existovalo už pred tatárskym vpádom v 13. storočí. V 14. storočí bola za kolonizačnej činnosti šľachticov z Brezovice dosídlená. V r. 1337 sa dostala do zemepánskej závislosti Červeného Kláštora a lechnických kartuziánov. Ich nástupcom mesto patrilo až do 19. storočia.
V histórii sa tu niekoľkokrát stretli uhorskí a poľskí králi na mierových rokovaniach. V r. 1423 sa tu zišiel uhorský kráľ Žigmund a poľský kráľ Vladislav, r. 1474 uhorský kráľ Matej Korvín a Kazimír Jagelovský.
Mesto ležalo na významnej obchodnej ceste, konali sa tu pravidelné utorkové jarmoky, jej obyvatelia boli oslobodení od platenia cla a mýta. Vzhľadom na to, získala obec r. 1399 výsady zemepanského mesta s právom dovážať, skladovať a vyvážať pivo, víno a iné nápoje. Neskôr, ešte ako súčasť Uhorska, sa stala centrom okresu.
V 15. storočí bola sužovaná husitmi, epidémiami a hladomormi, v 16. a 17. storočí zase bojmi medzi reformáciou a protireformáciou. Spišská Stará Ves upadla po roku 1920, kedy celá západná časť vtedajšieho okresu pripadla Poľsku (14 obcí). Okresom zostala až do roku 1960, kedy bola včlenená do okresu Poprad a od r. 1997 Kežmarok. Dnešný tvar mesta sa sformoval po silnom požiari roku 1878.
V roku 1864 sa tu narodil maliar Ferdinand Katona.
Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]
S počtom obyvateľov 2228 (r. 2011) je tretím najmenším slovenským mestom.[4] Po roku 1989 sa stáva centrom turistického ruchu v Zamagurí. [5]
Nezamestnanosť[upraviť | upraviť zdroj]
Spišská Stará Ves sa nachádza v okrese Kežmarok, ktorý patrí medzi najmenej rozvinuté okresy SR. V roku 2014 dosahovala v okrese miera evidovanej nezamestnanosti hodnotu 25,59 % a v meste Spišská Stará Ves sa nezamestnanosť pohybovala na úrovni 16,5 %. Ľudia zvyknú za prácou dochádzať do okolitých miest za Spišskou Magurou, do zahraničia alebo vykonávajú podnikateľskú činnosť. [6] [7]
Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]
Mestské kultúrne stredisko[upraviť | upraviť zdroj]
V centre mesta je Mestské kultúrne stredisko (MsKS), kde sa konajú kultúrne podujatia. V budove sa nachádza aj kino.
Kostol[upraviť | upraviť zdroj]
V centre mestečka stojí gotický rímskokatolícky Kostol Nanebovzatia Panny Márie zo 14. storočia s presbytériom zo 14. storočia a hlavným oltárom z r. 1765 a tri prícestné kaplnky (Najsvätejšej Trojice, Premenenia Pána a sv. Šebastiána, všetky z 18. storočia). V kostole sa nachádza prekrásna krstiteľnica z červeného mramoru, ozdobená reliéfom sv. Juraja. Kostol s vežou svojím tvarom pripomína pevnosť.
Rybníky[upraviť | upraviť zdroj]
Medzi Spišskou Starou Vsou a Lysou nad Dunajcom sa nachádzajú malé rybníčky, hneď pri Dunajci, vhodné na prechádzky a oddych.
Pltníctvo na Dunajci v Pieninách[upraviť | upraviť zdroj]
Zaujímavou atrakciou je splav Dunajca na tradičných goralských drevených pltiach. Začiatok vyhliadkovej plavby je v Spišskej Starej Vsi po výstupište v Lesnici v dĺžke 14 km. Splav je dopĺňaný výkladom o histórii kraja a jednotlivých útvarov v prielome Dunajca, a tiež goralskou muzikou. Pltnícka sezóna sa začína 1. mája a končí 30. októbra.
Prechádzky[upraviť | upraviť zdroj]
Určite zaujímavou je prechádzka od budovy colnice popri cintoríne po starej poľnej ceste pozdĺž hranice s Poľskom na Ševčíkovu samotu. Je to komplex drevených hospodárskych budov a usadlosť obklopená lesmi, ležiaca hneď pri hranici s Poľskom. Na okolitých kopcoch sa v lete pasú ovce, treba si dávať pozor pred napadnutím psami, ktoré sa tam niekedy pohybujú nekontrolované pastiermi.
Šport[upraviť | upraviť zdroj]
Pôsobí tu futbalový klub TJ Dunajec Spišská Stará Ves.
Ubytovanie[upraviť | upraviť zdroj]
Ubytovať sa je možné v hoteli Eland a v penziónoch.
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2023-04-03, [cit. 2023-04-12]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ a b Tab. 5. Mestá podľa počtu obyvateľov - 2001, 1991, 1980, 1970 (podľa územnej štruktúry v roku 2001) [online]. Bratislava: Štatistický úrad Slovenskej republiky, rev. 2010-05-25, [cit. 2012-03-02]. Dostupné online. Archivované 2012-02-27 z originálu.
- ↑ http://www.spisskastaraves.sk/zakladne-informacie/
- ↑ http://spisskastaraves.sk/resources/File/komunitny-plan-2016-2023.pdf
- ↑ https://www.upsvr.gov.sk/buxus/generate_page.php?page_id=374518
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Spišská Stará Ves
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]