Spišská Stará Ves

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°23′01″S 20°21′46″V / 49,383611°S 20,362778°V / 49.383611; 20.362778
Spišská Stará Ves
mesto
SSVPanorama.jpg
Cesta č. 542, mesto, v pozadí Pieniny
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Kežmarok
Región Spiš
Rieky Dunajec, Rieka
Nadmorská výška 505 m n. m.
Súradnice 49°23′01″S 20°21′46″V / 49,383611°S 20,362778°V / 49.383611; 20.362778
Rozloha 17,53 km² (1 753 ha) [1]
Obyvateľstvo 2 242 (31. 12. 2018) [2]
Hustota 127,9 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1309
Primátor Ján Kurňava[3] (nezávislý)
PSČ 061 01
ŠÚJ 523836
EČV KK
Tel. predvoľba +421-52
Adresa mestského
úradu
Mestský úrad
Štúrova 228/109
061 01 Spišská Stará Ves
E-mailová adresa poslať email
Telefón (052) 418 0410
Poloha mesta na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta v rámci Prešovského kraja
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Prešovského kraja
Wikimedia Commons: Spišská Stará Ves
Webová stránka: www.spisskastaraves.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Spišská Stará Ves (nem. Altendorf, Altdorf, maď. Szepesófalu, poľ. Stara Wieś Spiska) je mesto na severe Spiša, je centrom oblasti nazývanej Zamagurie. Je tretím najmenším mestom na Slovensku.[4]

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto leží medzi Spišskou Magurou a hraničnou riekou Dunajec. Po západnej strane sa vinie hranica s Poľskom. Na východnej strane je národný park Pieniny. Mesto je centrom celého Zamaguria, ktoré pozostáva z 19 katastrálnych území.

Mestské časti[upraviť | upraviť zdroj]

Spišská Stará Ves má dve časti:

V Lysej nad Dunajcom je hraničný priechod s Poľskom, ale bez hraničnej kontroly, lebo od 21. decembra 2007 je Slovensko a Poľsko súčasťou Schengenského priestoru. Nachádza sa tu len pár domov. Pôvodne obec vznikla ako majer Červeného Kláštora. Samostatnou obcou sa stala až v 19. storočí po dosídlení nemeckými kolonistami (nemecký názov: "Kahlenberg" - "Lysá hora" v nárečí "Golembarg").

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá písomná zmienka o meste je z roku 1309 (latinský názov: Antiqua Villa). Mesto pravdepodobne existovalo už pred tatárskym vpádom v 13. storočí. V 14. storočí bola za kolonizačnej činnosti šľachticov z Brezovice dosídlená. V r. 1337 sa dostala do zemepánskej závislosti Červeného Kláštora a lechnických kartuziánov. Ich nástupcom mesto patrilo až do 19. storočia.

V histórii sa tu niekoľkokrát stretli uhorskí a poľskí králi na mierových rokovaniach. V r. 1423 sa tu zišiel uhorský kráľ Žigmund a poľský kráľ Vladislav, r. 1474 uhorský kráľ Matej Korvín a Kazimír Jagelovský.

Mesto ležalo na významnej obchodnej ceste, konali sa tu pravidelné utorkové jarmoky, jej obyvatelia boli oslobodení od platenia cla a mýta. Vzhľadom na to, získala obec r. 1399 výsady zemepanského mesta s právom dovážať, skladovať a vyvážať pivo, víno a iné nápoje. Neskôr, ešte ako súčasť Uhorska, sa stala centrom okresu.

V 15. storočí bola sužovaná husitmi, epidémiami a hladomormi, v 16. a 17. storočí zase bojmi medzi reformáciou a protireformáciou. Spišská Stará Ves upadla po roku 1920, kedy celá západná časť vtedajšieho okresu pripadla Poľsku (14 obcí). Okresom zostala až do roku 1960, kedy bola včlenená do okresu Poprad a od r. 1997 Kežmarok. Dnešný tvar mesta sa sformoval po silnom požiari roku 1878.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

S počtom obyvateľov 2228 (r. 2011) je tretím najmenším slovenským mestom.[4] Po roku 1989 sa stáva centrom turistického ruchu v Zamagurí. [5]

Nezamestnanosť[upraviť | upraviť zdroj]

Spišská Stará Ves sa nachádza v okrese Kežmarok, ktorý patrí medzi najmenej rozvinuté okresy SR. V roku 2014 dosahovala v okrese miera evidovanej nezamestnanosti hodnotu 25,59 % a v meste Spišská Stará Ves sa nezamestnanosť pohybovala na úrovni 16,5 %. Ľudia zvyknú za prácou dochádzať do okolitých miest za Spišskou Magurou, do zahraničia alebo vykonávajú podnikateľskú činnosť. [6] [7]

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Mestské kultúrne stredisko[upraviť | upraviť zdroj]

V centre mesta je Mestské kultúrne stredisko (MsKS), kde sa konajú kultúrne podujatia. V budove sa nachádza aj kino.

Kostol[upraviť | upraviť zdroj]

V centre mestečka stojí gotický rímskokatolícky Kostol Nanebovzatia Panny Márie zo 14. storočia s presbytériom zo 14. storočia a hlavným oltárom z r. 1765 a tri prícestné kaplnky (Najsvätejšej Trojice, Premenenia Pána a sv. Šebastiána, všetky z 18. storočia). V kostole sa nachádza prekrásna krstiteľnica z červeného mramoru, ozdobená reliéfom sv. Juraja. Kostol s vežou svojím tvarom pripomína pevnosť.

Rybníky[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi Spišskou Starou Vsou a Lysou nad Dunajcom sa nachádzajú malé rybníčky, hneď pri Dunajci, vhodné na prechádzky a oddych.

Pltníctvo na Dunajci v Pieninách[upraviť | upraviť zdroj]

Zaujímavou atrakciou je splav Dunajca na tradičných goralských drevených pltiach. Začiatok vyhliadkovej plavby je v Spišskej Starej Vsi po výstupište v Lesnici v dĺžke 14 km. Splav je dopĺňaný výkladom o histórii kraja a jednotlivých útvarov v prielome Dunajca, a tiež goralskou muzikou. Pltnícka sezóna sa začína 1. mája a končí 30. októbra.

Prechádzky[upraviť | upraviť zdroj]

Určite zaujímavou je prechádzka od budovy colnice popri cintoríne po starej poľnej ceste pozdĺž hranice s Poľskom na Ševčíkovu samotu. Je to komplex drevených hospodárskych budov a usadlosť obklopená lesmi, ležiaca hneď pri hranici s Poľskom. Na okolitých kopcoch sa v lete pasú ovce, treba si dávať pozor pred napadnutím psami, ktoré sa tam niekedy pohybujú nekontrolované pastiermi.

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

Pôsobí tu futbalový klub TJ Dunajec Spišská Stará Ves.

Ubytovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Ubytovať sa je možné v hoteli Eland a v penziónoch.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, [cit. 2019-05-02]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. a b Tab. 5. Mestá podľa počtu obyvateľov - 2001, 1991, 1980, 1970 (podľa územnej štruktúry v roku 2001) [online]. Bratislava : Štatistický úrad Slovenskej republiky, rev. 2010-05-25, [cit. 2012-03-02]. Dostupné online.
  5. http://www.spisskastaraves.sk/zakladne-informacie/
  6. http://spisskastaraves.sk/resources/File/komunitny-plan-2016-2023.pdf
  7. https://www.upsvr.gov.sk/buxus/generate_page.php?page_id=374518

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]