Spišská Stará Ves
| Spišská Stará Ves | |
| mesto | |
 Cesta č. 542, mesto, v pozadí Pieniny
|
|
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Kraj | Prešovský kraj |
| Okres | Kežmarok |
| Región | Spiš |
| Nadmorská výška | 505 m n. m. |
| Súradnice | 49°23′01″S 20°21′46″V / 49.383611°S 20.362778°V |
| Rozloha | 17,53 km² (1 753 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 2 290 (31. 12. 2013) [2] |
| Hustota | 130,63 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1309 |
| Primátor | Jozef Harabin[3] (nezávislý) |
| PSČ | 061 01 |
| ŠÚJ | 523836 |
| EČV | KK |
| Tel. predvoľba | +421-52 |
  Poloha mesta na Slovensku
|
|
 Poloha mesta v rámci Prešovského kraja.
|
|
| Wikimedia Commons: Spišská Stará Ves | |
| Štatistika: MOŠ/MIS | |
| Webová stránka: www.spisskastaraves.sk | |
| Freemap.sk: mapa | |
 Slovenský portál |
|
Spišská Stará Ves (nem. Altendorf, Altdorf, maď. Szepesófalu, poľ. Stara Wieś Spiska) je mesto na severe Spiša, je centrom oblasti nazývanej Zamagurie. Je tretím najmenším mestom na Slovensku.[4]
Obsah
Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]
Mesto leží medzi Spišskou Magurou a hraničnou riekou Dunajec. Po západnej strane sa vinie hranica s Poľskom. Na východnej strane je národný park Pieniny. Mesto je centrom celého Zamaguria, ktoré pozostáva z 19 katastrálnych území.
Mestské časti[upraviť | upraviť zdroj]
Spišská Stará Ves má dve časti:
V Lysej nad Dunajcom je hraničný priechod s Poľskom, ale bez hraničnej kontroly, lebo od 21. decembra 2007 je Slovensko a Poľsko súčasťou Schengenského priestoru. Nachádza sa tu len pár domov. Pôvodne obec vznikla ako majer Červeného Kláštora. Samostatnou obcou sa stala až v 19. storočí po dosídlení nemeckými kolonistami (nemecký názov: "Kahlenberg" - "Lysá hora" v nárečí "Golembarg").
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Prvá písomná zmienka o meste je z roku 1309 (latinský názov: Antiqua Villa). Mesto pravdepodobne existovalo už pred tatárskym vpádom v 13. storočí. V 14. storočí bola za kolonizačnej činnosti šľachticov z Brezovice dosídlená. V r. 1337 sa dostala do zemepánskej závislosti Červeného Kláštora a lechnických kartuziánov. Ich nástupcom mesto patrilo až do 19. storočia.
V histórii sa tu niekoľkokrát stretli uhorskí a poľskí králi na mierových rokovaniach. V r. 1423 sa tu zišiel uhorský kráľ Žigmund a poľský kráľ Vladislav, r. 1474 uhorský kráľ Matej Korvín a Kazimír Jagelovský.
Mesto ležalo na významnej obchodnej ceste, konali sa tu pravidelné utorkové jarmoky, jej obyvatelia boli oslobodení od platenia cla a mýta. Vzhľadom na to, získala obec r. 1399 výsady zemepanského mesta s právom dovážať, skladovať a vyvážať pivo, víno a iné nápoje. Neskôr, ešte ako súčasť Uhorska, sa stala centrom okresu.
V 15. storočí bola sužovaná husitmi, epidémiami a hladomormi, v 16. a 17. storočí zase bojmi medzi reformáciou a protireformáciou. Spišská Stará Ves upadla po roku 1920, kedy celá západná časť vtedajšieho okresu pripadla Poľsku (14 obcí). Okresom zostala až do roku 1960, kedy bola včlenená do okresu Poprad a od r. 1997 Kežmarok. Dnešný tvar mesta sa sformoval po silnom požiari roku 1878.
Súčasnosť[upraviť | upraviť zdroj]
S počtom obyvateľov 2340 (r. 2001) je tretím najmenším slovenským mestom.[4] Po roku 1989 sa stáva centrom turistického ruchu v Zamagurí.
Zamestnanie[upraviť | upraviť zdroj]
Nezamestnanosť dosahuje 30-40 %, v závislosti na ročnom období. Ľudia za prácou dochádzajú do miest za Spišskou Magurou, aj mimo republiky, alebo podnikajú.
Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]
Mestské kultúrne stredisko[upraviť | upraviť zdroj]
V centre mesta je Mestské kultúrne stredisko (MsKS), kde sa konajú kultúrne podujatia. V budove sa nachádza aj kino.
Kostol[upraviť | upraviť zdroj]
Oproti MsKS stojí gotický rímskokatolícky Kostol Nanebovzatia Panny Márie zo 14. storočia s presbytériom zo 14. storočia a hlavným oltárom z r. 1765 a tri prícestné kaplnky (Najsvätejšej Trojice, Premenenia Pána a sv. Šebastiána, všetky z 18. storočia). V kostole sa nachádza prekrásna krstiteľnica z červeného mramoru, ozdobená reliéfom sv. Juraja. Kostol s vežou svojím tvarom pripomína pevnosť.
Rybníky[upraviť | upraviť zdroj]
Medzi Spišskou Starou Vsou a Lysou nad Dunajcom sa nachádzajú malé rybníčky, hneď pri Dunajci, vhodné na prechádzky a oddych.
Pltníctvo na Dunajci v Pieninách[upraviť | upraviť zdroj]
Zaujímavou atrakciou je splav Dunajca na tradičných goralských drevených pltiach. Začiatok vyhliadkovej plavby je v Spišskej Starej Vsi po výstupište v Lesnici v dĺžke 14 km. Splav je dopĺňaný výkladom o histórii kraja a jednotlivých útvarov v prielome Dunajca, a tiež goralskou muzikou. Pltnícka sezóna sa začína 1. mája a končí 30. októbra.
Prechádzky[upraviť | upraviť zdroj]
Určite zaujímavou je prechádzka od budovy colnice popri cintoríne po starej poľnej ceste pozdĺž hranice s Poľskom na Ševčíkovu samotu. Je to komplex drevených hospodárskych budov a usadlosť obklopená lesmi, ležiaca hneď pri hranici s Poľskom. Na okolitých kopcoch sa v lete pasú ovce, treba si dávať pozor pred napadnutím psami, ktoré sa tam niekedy pohybujú nekontrolované pastiermi.
Šport[upraviť | upraviť zdroj]
Pôsobí tu futbalový klub Slávia Dunajec Spišská Stará Ves.
Ubytovanie[upraviť | upraviť zdroj]
Ubytovať sa je možné v hoteli Eland a v penziónoch.
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
- ↑ Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-16. Dostupné online.
- ↑ a b Tab. 5. Mestá podľa počtu obyvateľov - 2001, 1991, 1980, 1970 (podľa územnej štruktúry v roku 2001) [online]. Bratislava : Štatistický úrad Slovenskej republiky, rev. 2010-05-25, [cit. 2012-03-02]. Dostupné online.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Spišská Stará Ves
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
|
|||||||||||
