Spišská Stará Ves

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°23′01″S 20°21′46″V / 49.383611°S 20.362778°V / 49.383611; 20.362778
Spišská Stará Ves
mesto
SSVPanorama.jpg
Cesta č. 542, mesto, v pozadí Pieniny
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Kežmarok
Región Spiš
Nadmorská výška 505 m n. m.
Súradnice 49°23′01″S 20°21′46″V / 49.383611°S 20.362778°V / 49.383611; 20.362778
Rozloha 17,53 km² (1 753 ha) [1]
Obyvateľstvo 2 290 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 130,63 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1309
Primátor Jozef Harabin[3] (nezávislý)
PSČ 061 01
ŠÚJ 523836
EČV KK
Tel. predvoľba +421-52
Poloha mesta na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta v rámci Prešovského kraja.
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Prešovského kraja.
Wikimedia Commons: Spišská Stará Ves
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.spisskastaraves.sk
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Spišská Stará Ves (nem. Altendorf, Altdorf, maď. Szepesófalu, poľ. Stara Wieś Spiska) je mesto na severe Spiša, je centrom oblasti nazývanej Zamagurie. Je tretím najmenším mestom na Slovensku.[4]

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto leží medzi Spišskou Magurou a hraničnou riekou Dunajec. Po západnej strane sa vinie hranica s Poľskom. Na východnej strane je národný park Pieniny. Mesto je centrom celého Zamaguria, ktoré pozostáva z 19 katastrálnych území.

Mestské časti[upraviť | upraviť zdroj]

Spišská Stará Ves má dve časti:

V Lysej nad Dunajcom je hraničný priechod s Poľskom, ale bez hraničnej kontroly, lebo od 21. decembra 2007 je Slovensko a Poľsko súčasťou Schengenského priestoru. Nachádza sa tu len pár domov. Pôvodne obec vznikla ako majer Červeného Kláštora. Samostatnou obcou sa stala až v 19. storočí po dosídlení nemeckými kolonistami (nemecký názov: "Kahlenberg" - "Lysá hora" v nárečí "Golembarg").

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá písomná zmienka o meste je z roku 1309 (latinský názov: Antiqua Villa). Mesto pravdepodobne existovalo už pred tatárskym vpádom v 13. storočí. V 14. storočí bola za kolonizačnej činnosti šľachticov z Brezovice dosídlená. V r. 1337 sa dostala do zemepánskej závislosti Červeného Kláštora a lechnických kartuziánov. Ich nástupcom mesto patrilo až do 19. storočia.

V histórii sa tu niekoľkokrát stretli uhorskí a poľskí králi na mierových rokovaniach. V r. 1423 sa tu zišiel uhorský kráľ Žigmund a poľský kráľ Vladislav, r. 1474 uhorský kráľ Matej Korvín a Kazimír Jagelovský.

Mesto ležalo na významnej obchodnej ceste, konali sa tu pravidelné utorkové jarmoky, jej obyvatelia boli oslobodení od platenia cla a mýta. Vzhľadom na to, získala obec r. 1399 výsady zemepanského mesta s právom dovážať, skladovať a vyvážať pivo, víno a iné nápoje. Neskôr, ešte ako súčasť Uhorska, sa stala centrom okresu.

V 15. storočí bola sužovaná husitmi, epidémiami a hladomormi, v 16. a 17. storočí zase bojmi medzi reformáciou a protireformáciou. Spišská Stará Ves upadla po roku 1920, kedy celá západná časť vtedajšieho okresu pripadla Poľsku (14 obcí). Okresom zostala až do roku 1960, kedy bola včlenená do okresu Poprad a od r. 1997 Kežmarok. Dnešný tvar mesta sa sformoval po silnom požiari roku 1878.

Súčasnosť[upraviť | upraviť zdroj]

S počtom obyvateľov 2340 (r. 2001) je tretím najmenším slovenským mestom.[4] Po roku 1989 sa stáva centrom turistického ruchu v Zamagurí.

Zamestnanie[upraviť | upraviť zdroj]

Nezamestnanosť dosahuje 30-40 %, v závislosti na ročnom období. Ľudia za prácou dochádzajú do miest za Spišskou Magurou, aj mimo republiky, alebo podnikajú.

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Mestské kultúrne stredisko[upraviť | upraviť zdroj]

V centre mesta je Mestské kultúrne stredisko (MsKS), kde sa konajú kultúrne podujatia. V budove sa nachádza aj kino.

Kostol[upraviť | upraviť zdroj]

V centre mestečka stojí gotický rímskokatolícky Kostol Nanebovzatia Panny Márie zo 14. storočia s presbytériom zo 14. storočia a hlavným oltárom z r. 1765 a tri prícestné kaplnky (Najsvätejšej Trojice, Premenenia Pána a sv. Šebastiána, všetky z 18. storočia). V kostole sa nachádza prekrásna krstiteľnica z červeného mramoru, ozdobená reliéfom sv. Juraja. Kostol s vežou svojím tvarom pripomína pevnosť.

Rybníky[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi Spišskou Starou Vsou a Lysou nad Dunajcom sa nachádzajú malé rybníčky, hneď pri Dunajci, vhodné na prechádzky a oddych.

Pltníctvo na Dunajci v Pieninách[upraviť | upraviť zdroj]

Zaujímavou atrakciou je splav Dunajca na tradičných goralských drevených pltiach. Začiatok vyhliadkovej plavby je v Spišskej Starej Vsi po výstupište v Lesnici v dĺžke 14 km. Splav je dopĺňaný výkladom o histórii kraja a jednotlivých útvarov v prielome Dunajca, a tiež goralskou muzikou. Pltnícka sezóna sa začína 1. mája a končí 30. októbra.

Prechádzky[upraviť | upraviť zdroj]

Určite zaujímavou je prechádzka od budovy colnice popri cintoríne po starej poľnej ceste pozdĺž hranice s Poľskom na Ševčíkovu samotu. Je to komplex drevených hospodárskych budov a usadlosť obklopená lesmi, ležiaca hneď pri hranici s Poľskom. Na okolitých kopcoch sa v lete pasú ovce, treba si dávať pozor pred napadnutím psami, ktoré sa tam niekedy pohybujú nekontrolované pastiermi.

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

Pôsobí tu futbalový klub Slávia Dunajec Spišská Stará Ves.

Ubytovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Ubytovať sa je možné v hoteli Eland a v penziónoch.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-16. Dostupné online.
  4. a b Tab. 5. Mestá podľa počtu obyvateľov - 2001, 1991, 1980, 1970 (podľa územnej štruktúry v roku 2001) [online]. Bratislava : Štatistický úrad Slovenskej republiky, rev. 2010-05-25, [cit. 2012-03-02]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]