Krížová Ves

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°11′00″S 20°29′00″V / 49,183333°S 20,483333°V / 49.183333; 20.483333
Krížová Ves
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Kežmarok
Región Spiš
Nadmorská výška 624 m n. m.
Súradnice 49°11′00″S 20°29′00″V / 49,183333°S 20,483333°V / 49.183333; 20.483333
Rozloha 11,93 km² (1 193 ha) [1]
Obyvateľstvo 2 202 (31. 12. 2016) [2]
Hustota 184,58 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1290
Starosta Jozef Grivalský[3] (KDH)
PSČ 059 01 (pošta Spišská Belá)
ŠÚJ 523607
EČV KK
Tel. predvoľba +421-52
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Prešovského kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Prešovského kraja.
Webová stránka: krizovaves.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Krížová Ves (Poľsky Krzyżowa Wieś, maďarsky Keresztfalu, nemecky Kreuz) je obec na Slovensku v okrese Kežmarok. V roku 2012 tu žilo

2 061 obyvateľov. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1290.

V obci je rímskokatolícky kostol Narodenia Pána, pôvodne sv. Kríža, z roku 1280 a kaplnka sv. Antona Paduánskeho z roku 1800.

Občania na začiatok roka 2017[upraviť | upraviť zdroj]

0 – 17 rokov - 771

18 – 60 rokov - 1052

61- viac rokov - 147

Muži - 987

Ženy - 983

Spolu Muži a Ženy: 1970

Fauna[upraviť | upraviť zdroj]

Cicavce: jeleň obyčajný, sviňa divá, líška obyčajná, kuna lesná Vtáky: jariabok hôrny, holub hrivnák, orol skalný, orol krikľavý, výr skalný, sova dlhochvostá, bocian čierny, krkavec čierny, orešnica perlavá, drozd červenkastý, drozd kolohrivý, a iné

Flóra[upraviť | upraviť zdroj]

Stromy: vŕba, lieska, jelša, šípky, trnky Rastliny: kostival srdcový, hviezdnatec čemericový a vŕba sivozelená

Kultivované rastliny: žito, jačmeň, ovos, pšenica a repka olejná

Okopaniny: zemiaky a kŕmna repa

História obce[upraviť | upraviť zdroj]

Obec bola pomenovaná v roku 1290 ako Krystur, neskôr ako Villa Sancte Crucis, Zenthkerezth, Keresthfalwa, Keresztfalu, Creutz, Keresztfalu, Kreutz, Křižowá, Kryžowá, Keresztfalu a od roku 1920 ako Krížová Ves.

Najstaršie písomné zmienky o obci sa vzťahujú k roku 1290. Obec bola však založená už pred rokom 1272 na majetku rodiny Brezovických, ktorí sídlili vo Veľkej Lomnici a patrila k majetku magistra Kokoša. V roku 1401 dostali obec Perényiovci.

Po víťaznej bitke kráľa Ferdinanda I. pri Moháči proti Jánovi Zápoľskému, panovník zhabal tzv. spišský majetok a previedol ho na rodinu Horvát Stančič de Gradec. V roku 1807 sa uskutočnilo nové vytyčenie hraníc medzi Kežmarkom a Krížovou Vsou. Ako vlastníčka vystupovala Barbara Horvát Stančič. Od roku 1900 majetok kúpili bratia Fehérovci. Neskôr knieža Hohenlohe a v roku 1914 urbárska obec.

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Evanjelický kostol[upraviť | upraviť zdroj]

Evanjelici mali v obci drevený kostol, ktorý postupne chátral. Preto sa rozhodli postaviť nový. Svoj plán uskutočnili v roku 1970. Najprv zbúrali starý kostol a neďaleko od bývalej stavby postavili svojpomocne nový. Súčasne urobili oplotenie a schody ku kostolu. Zo starej modlitebne sa zachovala socha Ježiša Krista na kríži. Na kostol dávali milodary evanjelici z Krížovej Vsi, Spišskej Belej , Kežmarku a Popradu.

V septembri 2000 oslávili veriaci slávnostnými službami Božími 30. výročie výstavby kostola za účasti biskupa Júliusa Fila a jeho otca emeritného biskupa Júliusa Fila st. Na tejto peknej slávnosti sa zúčastnili aj kňazi – rodáci z obce farár Ondrej Koč, st. a Mgr. Zdenko Zacher. Kostolníkom v obci bol od roku 1946 až do roku 2004 Ján Koč, v súčasnosti je to pani Ružena Macková. Evanjelické bohoslužby v Krížovej Vsi sa konajú každý týždeň o 10. 30 hod. za účasti pána farára Mgr. Martina Fečka, ktorý dochádza zo Spišskej Belej.

Rímsko – katolícky kostol Narodenia Pána[upraviť | upraviť zdroj]

Bol postavený v gotickom slohu s oltárom na východ koncom 13. storočia. Písomne je doložený v roku 1 315 v súvise s krížovníkmi Božieho hrobu. Bol prestavaný v 14. storočí a v 15. storočí. Je to jednoloďová stavba so štvorcovým presbytériom zaklenutým krížovou klembou, ktorej ťažké blokové rebrá dosadajú na kamenné konzoly s rastlinnou ozdobou a štylizovanými ľudskými tvárami. Hlavná loď renesančného slohu bola, podľa obecnej kroniky, pristavaná asi v roku 1765.  Na severnej a západnej stene presbytéria sa nachádzajú nástenné gotické maľby. V interiéri je hlavný neskorobarokový oltár ambitového typu, pochádzajúci z 18. storočia. Na južnej stene kostola sú vertikálne slnečné hodiny.  V roku 1913 urobili obyvatelia veľké opravy kostola a zároveň doplnili jeho interiér. Zakúpili hlavný oltár, ktorý bol zhotovený v Tirolsku. Zadovažili kazateľnicu, dali vymaľovať chrámovú loď, urobili oporné múry k veži, dlažbu pred oltárom a betónovanie celého kostola.  Zadovažili lavice, ktoré slúžia dosiaľ a železnú bránu.

Kostolníčkou v je v súčasnosti pani Mária Krempaská. Omše sa konajú v Pondelok, Streda, Štvrtok, Piatok a Sobotu o 18. 00, v Nedeľu o 10.30. Omše vykonáva farár Peter Petrek, kapláni Štefan Hrbček a Peter Hámor.  .

V strede obce sa nachádzajú  dva renesančné kaštiele, kedysi sídlo rodiny Grosserovcov, ktoré sú v súčasnej dobe v zlom stave, a kaplnka rodiny Grosserovcov, ktorá sa nachádza na vrchu v časti za Kostolkom.

Kaštieľ Grosserovcov[upraviť | upraviť zdroj]

Kašieľ bol sídlom rodiny statkára Antona Grossera. Grosser krátko po ženbe árendoval breznianske mestské jatky. Krížovú Ves árendoval pred rokom 1853 (inde sa uvádza okolo roku 1849).

Grosserovci roku 1858 stavali pivovar, zriaďovali pálenicu a snažili sa o čo najvýhodnejšiu komasáciu pôdy.

Kaplnka Grosserovcov[upraviť | upraviť zdroj]

Anton Grosser s rodinou bol pochovaný v kaplnke nad obcou. Jej interiér bol renovovaný v roku 2000.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2016 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2017-03-20. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.