Toporec
| Toporec | |
| obec | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Kraj | Prešovský kraj |
| Okres | Kežmarok |
| Nadmorská výška | 603 m n. m. |
| Súradnice | 49°15′53″S 20°29′29″V / 49,2646°S 20,4914°V |
| Rozloha | 28,13 km² (2 813 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 2 055 (31. 12. 2024) [2] |
| Hustota | 73,05 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1277 |
| Starosta | Gustav Pompa[3] (HLAS-SD) |
| PSČ | 059 95 |
| ŠÚJ | 523976 |
| EČV (do r. 2022) | KK |
| Tel. predvoľba | +421-52 |
| Telefón | 052/45 840 46 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce | |
| Wikimedia Commons: Toporec | |
| Webová stránka: toporec.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Toporec je obec na Slovensku v okrese Kežmarok. V Toporci sa narodil maďarský generál Artúr Görgei (1818-1916).
Obyvateľstvo
[upraviť | upraviť zdroj]
 |
Graf je z technických dôvodov dočasne nedostupný. |
V tejto pôvodne nemeckej obci už pred rokom 1945 žilo goralské obyvateľstvo. Po roku 1945 sa stalo miestnou majoritou. Dnes má Toporec rómsky aj goralský etnický charakter. Goralské nárečie v obci ovláda 20% dospelého obyvateľstva. Z detí menej než 5%.[4]
Slovensko (2001-2013)
[upraviť | upraviť zdroj]Atlas rómskych komunít 2013 ( v %):
| rómska komunita | 67 % | |||
| ostatní | 33 % | |||
Sčítanie 2011(národnosť v %):
| Počet obyvateľov: 1836 | ||||
|---|---|---|---|---|
| slovenská - 1381 | 75 % | |||
| nezistená-231 | 13 % | |||
| rómska-216 | 12 % | |||
Sčítanie 2001 (národnosť v %):
| Počet obyvateľov: 1622 | ||||
|---|---|---|---|---|
| slovenská - 1110 | 68 % | |||
| rómska-494 | 30 % | |||
| nezistená-9 | 1 % | |||
Česko-Slovensko (1921-1991)
[upraviť | upraviť zdroj]Sčítanie 1991 (národnosť v %):
| Počet obyvateľov: 1420 | ||||
|---|---|---|---|---|
| slovenská - 994 | 70 % | |||
| rómska-408 | 29 % | |||
| poľská-9 | 1 % | |||
Sčítanie 1991 (vierovyznanie v %):
| Počet obyvateľov: 1420 | ||||
|---|---|---|---|---|
| rímskokatolícke- 1360 | 96 % | |||
| nezistené-54 | 4 % | |||
Sčítanie 1930 (národnosť v %):
| Počet obyvateľov: 865 | ||||
|---|---|---|---|---|
| slovenská - 441 | 51 % | |||
| nemecká-348 | 40 % | |||
| iná-71 | 8 % | |||
| maďarská-5 | 1 % | |||
Sčítanie 1930 (vierovyznanie v %):
| Počet obyvateľov: 865 | ||||
|---|---|---|---|---|
| rímskokatolícke- 518 | 60 % | |||
| evanjelické-335 | 39 % | |||
| gréckokatolícke-8 | 1 % | |||
Sčítanie 1921 (národnosť v %):
| Počet obyvateľov: 767 | ||||
|---|---|---|---|---|
| nemecká-381 | 50 % | |||
| slovenská - 244 | 32 % | |||
| iná-132 | 17 % | |||
| maďarská-10 | 1 % | |||
Uhorsko (1773-1910)
[upraviť | upraviť zdroj]Sčítanie 1910 (jazyk používaný na verejnosti v %):
| Počet obyvateľov: 818 | ||||
|---|---|---|---|---|
| nemecký-422 | 52 % | |||
| slovenský- 336 | 41 % | |||
| rómsky- 45 | 5 % | |||
| maďarský-15 | 2 % | |||
Sčítanie 1910 (vierovyznanie v %):
| Počet obyvateľov: 818 | ||||
|---|---|---|---|---|
| evanjelické-396 | 48 % | |||
| rímskokatolícke- 378 | 46 % | |||
| gréckokatolícke-23 | 3 % | |||
| židovské- 21 | 3 % | |||
Sčítanie 1880 (materinský jazyk v %):
| Počet obyvateľov: 1071 | ||||
|---|---|---|---|---|
| nemecký-664 | 62 % | |||
| slovenský- 320 | 30 % | |||
| iný- 77 | 7 % | |||
| maďarský-10 | 1 % | |||
| rok | prevažujúci jazyk |
|---|---|
| 1773[5] | slovenský |
| 1796[6] | slovenský |
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Hustota obyvateľstva – obce [om7014rr] : Rozloha (Štvorcový meter) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2025-03-31, [cit. 2025-04-19]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [om7101rr] [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2025-03-31, [cit. 2025-04-19]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ RAVASZ, Ábel; KOVÁCS, Ľuboš; ZAMIŠKOVÁ, Anna. Atlas Goralov Slovenska. Bratislava : Veda, 2025. 160 s. ISBN 978-80-224-2119-5. S. 140.
- ↑ Lexicon universorum Regni Hungariae locorum populosorum, 1773. http://mtdaportal.extra.hu/ADATBANK/Lexicon_lcorum.PDF
- ↑ VÁLYI, András. Magyarországnak leirása. Budín, 1796.