Jelšavské podolie
| Jelšavské podolie | |
| geomorfologická časť Revúckej vrchoviny | |
 Južná časť územia v Jelšave
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Banskobystrický |
| Okres | Revúca |
| Časť | Revúckej vrchoviny |
| Hranice | Hrádok, Železnícke predhorie, Jelšavský kras, Tŕstie, Stolica, Muránska brázda |
| Mestá | Revúca, Jelšava, Lubeník, Magnezitovce |
| Rieky | Muráň, Chyžniansky potok, Mníšanský potok |
| Súradnice | 48°39′43″S 20°11′28″V / 48,662°S 20,191°V |
| Najnižší bod | údolie Muráňa |
| - poloha | Jelšava |
| - výška | cca 250 m n. m. |
   Poloha územia v rámci Slovenska
| |
  Poloha územia v rámci Banskobystrického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Jelšavské podolie[1] je geomorfologickou časťou Železníckeho predhoria, podcelku Revúckej vrchoviny.[2] Leží v údolí riečky Muráň, medzi mestami Revúca a Jelšava.[3]
Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]
Územie sa nachádza na východe strednej časti Revúckej vrchoviny a zaberá severovýchodný okraj podcelku Železnícke predhorie.[2] Zaberá stredný tok riečky Muráň a jej prítokov.[3] Podolie v rámci Revúckej vrchoviny susedí na východe s podcelkom Hrádok a na juhozápade s podcelkom Železnícke predhorie. Južný okraj vymedzuje Jelšavský kras, podcelok Slovenského krasu a severným smerom nadväzujú Stolické vrchy s podcelkami Stolica, Tŕstie a jej časťou Muránska brázda.[2]
Oblasť je súčasťou Banskobystrického kraja a patrí do okresu Revúca. Z významnejších sídiel tu leží okresné mesto Revúca, Jelšava, Lubeník a Magnezitovce.[3]
Doprava[upraviť | upraviť zdroj]
Celou časťou podolia prechádza cesta II/532, vedúca z Tornale a následne údolím Muráňa cez Jelšavu a Revúcu do obce Muráň. Na ňu nadväzujú cesty nižších tried, obsluhujúce okolité sídla. Od Jelšavy vedie do Revúcej údolím aj železničná trať Plešivec – Muráň.[4][3]
Chránené územia[upraviť | upraviť zdroj]
V tejto časti Revúckej vrchoviny nie sú žiadne osobitne chránené územia.[3]
Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]
Oblasť je známa bohatou históriou baníctva a nachádza sa tu viacero pamiatok. Významné lokality spája Jelšavský okruh známej Gotickej cesty. Z Jelšavy a Lubeníka vedú značené turistické chodníky do blízkych oblastí Revúckej vrchoviny, z Revúcej smerujú do atraktívnej časti Stolických vrchov s dominantným vrchom Kohút (1 409 m n. m.).[5]
Turistické trasy[upraviť | upraviť zdroj]
- z Jelšavy:
modro značený chodník na Starý Jelšavský hrad
zeleno značený chodník na Hrádok
- z Lubeníka:
žltá trasa na Ostrý vrch (870 m n. m.)- zeleno značený chodník na Dlhý diel pod Malým Kohútom (1 192 m n. m.)
- z Revúcej:
- modro značený chodník na Kohút (1 409 m n. m.)
- žlto značený chodník na Tri chotáre (963 m n. m.)[5][3]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Názvy geomorfologických jednotiek [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2024-05-14]. Dostupné online.
- ↑ a b c KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-05-14]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-05-14]. Dostupné online.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 83-84.
- ↑ a b TM 135 Stolické vrchy – Revúca – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-05-14]. Dostupné online.