Spúšťadlo
| Spúšťadlo | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Košický |
| Okres | Rožňava |
| Obce | Brdárka, Kobeliarovo |
| Pohorie | Revúcka vrchovina |
| Podcelok | Dobšinské predhorie |
| Povodie | Slaná |
| Nadmorská výška | 860,3 m n. m. |
| Súradnice | 48°46′05″S 20°21′21″V / 48,768°S 20,3559°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  žltej značke z Brdárky (traverz)
|
  | |
 Poloha v rámci Košického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Spúšťadlo[1] (860,3 m n. m.[2]) je vrch v Revúckej vrchovine, krajinnom celku Slovenského rudohoria.[3] Leží nad obcou Brdárka, približne 6 km južne od Dobšinej.[4]
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa v severovýchodnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Dobšinské predhorie.[3] Leží v Košickom kraji v okrese Rožňava a zasahuje na katastrálne územie obcí Brdárka a Kobeliarovo.[1] Najbližším sídlom je na západnom úpätí situovaná Brdárka, severozápadne sa nachádza Vyšná Slaná a Rejdová, severne Dobšiná, východne Vlachovo a Gočovo, južne Nižná Slaná, Kobeliarovo, Slavoška a Markuška a juhozápadne Hanková.[4]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Spúšťadlo leží na severovýchodnom okraji pohoria, v hrebeni, vedúcom z Veľkého Radzima (991 m n. m.) juhovýchodným smerom na Bučinu (857 m n. m.), resp. južným na Ždiar (790 m n. m.) a Tureckú (953 m n. m.). Západne sa nachádza Veľký (991 m n. m.) a Malý Radzim (961 m n. m.), Kyprov (1 391 m n. m.), Stolica (1 476 m n. m.), Kilhov (854 m n. m.), Príslop (1 161 m n. m.) a Kohút (1 409 m n. m.), južne Hriadky (756 m n. m.), Magura (883 m n. m.), Hrádok (809 m n. m.), Ždiar (790 m n. m.) a Turecká (953 m n. m.), východne Lučice (827 m n. m.), Bučina (857 m n. m.), Biela skala (897 m n. m.), Stromiš (1 192 m n. m.) a Babiná (1 278 m n. m.) a severne Ostrá (1 014 m n. m.), Dobšinský kopec (974 m n. m.), Vincovka (879 m n. m.) a Čierna hora (1 152 m n. m.).[2] Oblasť patrí do povodia rieky Slaná, kde voda zo severných svahov odteká kratšími prítokmi a z juhovýchodných, ktorá je pramennou oblasťou Kobeliarovského potoka. Juhozápadné a západné svahy odvodňuje Brdárka do Hankovského potoka a Štítnika. Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[4]
Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]
Vrchol pokrýva takmer súvislý lesný porast[5], ktorý umožňuje len veľmi obmedzený rozhľad. Z vhodných lokalít je možné vidieť okolité vrcholy pohoria, no tiež Stolické vrchy, Spišsko-gemerský kras a Volovské vrchy.[6]
Prístup[upraviť | upraviť zdroj]
Na vrchol nevedie značená turistická trasa, preto prístup je možný lesnými chodníkmi. Severným úbočím prechádza žltá turistická značka z Brdárky cez sedlo Hora do Vlachova, južným úpätím zasa 
zeleno značený Chodník Pavla Jozefa Šafárika z Brdárky do Kobeliarova.[4]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-08-10]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ a b Slovenský raj. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-08-10]. Dostupné online.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-08-10]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-08-10]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-08-10]. Dostupné online.