Malý Radzim
| Malý Radzim | |
| vrch | |
 Malý Radzim v ľavej časti masívu
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Košický |
| Okres | Rožňava |
| Obce | Brdárka, Vyšná Slaná |
| Pohorie | Revúcka vrchovina |
| Podcelok | Dobšinské predhorie |
| Povodie | Slaná |
| Nadmorská výška | 961,1 m n. m. |
| Súradnice | 48°46′27″S 20°19′33″V / 48,7741°S 20,3257°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  žltej značke z Brdárky
|
  | |
 Poloha v rámci Košického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Malý Radzim[1] (961,1 m n. m.[2]) je vrch v Revúckej vrchovine, krajinnom celku Slovenského rudohoria.[3] Leží nad obcou Brdárka, približne 5 km juhozápadne od Dobšinej.[4]
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa v severovýchodnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Dobšinské predhorie.[3] Leží v Košickom kraji v okrese Rožňava a na katastrálnom území obcí Brdárka a Vyšná Slaná.[1] Najbližšími sídlami sú na juhovýchodnom úpätí situovaná Brdárka a na severnom Vyšná Slaná, severozápadne sa nachádza Rejdová, južne Hanková, juhovýchodne Kobeliarovo, východne Gočovo a Vlachovo a severovýchodne Dobšiná.[4]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Z diaľky nápadný masív Veľkého (991 m n. m.) a Malého Radzima leží v hrebeni, ktorý vedie z mohutnej Stolice (1 476 m n. m.) východným smerom cez Príslop (1 161 m n. m.) na Bučinu (857 m n. m.). Severne sa nachádza Buchvald (1 293 m n. m.), Skálie (1 076 m n. m.), Vincovka (879 m n. m.), Čierna hora (1 152 m n. m.) a Dobšinský kopec (974 m n. m.), východne Babiná (1 278 m n. m.), Stromiš (1 192 m n. m.), Veľký Radzim (991 m n. m.), Spúšťadlo (860 m n. m.) a Bučina (857 m n. m.), južne Turecká (953 m n. m.), Ždiar (790 m n. m.), Hrádok (809 m n. m.), Magura (883 m n. m.), Hriadky (756 m n. m.) a Ostrý vrch (870 m n. m.) a západne Kohút (1 409 m n. m.), Príslop (1 161 m n. m.), Kilhov (854 m n. m.), Stolica (1 476 m n. m.) a Kyprov (1 391 m n. m.).[2] Masív patrí do povodia rieky Slaná, ktorá tečie severným úpätím. Juhozápadné svahy odvodňuje Hankovský potok a juhovýchodné jeho prítok Brdárka. Na vrchol vedie značený turistický chodník.[4]
Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]
Vrchol pokrýva súvislý lesný porast[5], ktorý neumožňuje rozhľad. Z vhodných lokalít a vyhliadok je možné vidieť okolité vrcholy pohoria, no tiež Volovské vrchy, Spišsko-gemerský kras a Stolické vrchy.[6]
Prístup[upraviť | upraviť zdroj]
- po
žltej turistickej značke z Brdárky cez Veľký Radzim.[4]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-08-09]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ a b Slovenský raj. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-08-09]. Dostupné online.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-08-09]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-08-09]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-08-09]. Dostupné online.