Muránska brázda

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Muránska brázda
geomorfologická časť
Stolických vrchov
Brázda v okolí Muráňa
Štát Slovensko Slovensko
Región Banskobystrický
Okresy Revúca, Rimavská Sobota
Časť Tŕstia
Hranice Stolica, Muránska planina, Klenovské vrchy, Rimavské podolie, Železnícke predhorie, Tŕstie, Jelšavské podolie
Mestá Tisovec, Muráň, Revúca
Rieky Muráň, Lehotský potok, Rimava
Súradnice 48°43′37″S 20°01′44″V / 48,727°S 20,029°V / 48.727; 20.029
Najnižší bod údolie Muráňa
 - poloha Revúca
 - výška cca 310 m n. m.
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Banskobystrického kraja
Poloha územia v rámci Banskobystrického kraja
Poloha územia v rámci Banskobystrického kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Muránska brázda[1] je geomorfologickou časťou Tŕstia, podcelku Stolických vrchov.[2] Leží v okrajových častiach podcelku a severnou vetvou prepája údolia riek Muráň a Rimava. Na jej území ležia mestá Tisovec a Revúca.[3]

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Hierarchia
Alpsko-himalájska sústavaKarpatyZápadné KarpatyVnútorné Západné KarpatySlovenské rudohorieStolické vrchyTŕstieMuránska brázda
***

Územie Muránskej brázdy sa nachádza v strednej časti Stolických vrchov a z troch strán (západ, sever a východ) obklopuje podcelok Tŕstie. Západné rameno zaberá údolie Rimavy, východné rameno údolie riečky Muráň a ich severné okraje prepája údolie Muránskeho zlomu so Skaličkou a Lehotským potokom. Obe rieky patria do povodia Slanej. Na severovýchode pokračujú Stolické vrchy podcelkom Stolica, severne susedí Spišsko-gemerský kras s podcelkom Muránska planina a západný okraj vymedzujú Klenovské vrchy, podcelok Stolických vrchov. V údolí Rimavy na juhozápade susedí geomorfologická časť Rimavské podolie a podcelok Železnícke predhorie a na území Revúcej časť Jelšavské podolie, všetko patriace do Revúckej vrchoviny.[2]

Na severozápade leží mesto Tisovec, na severovýchode Muráň, Muránska Zdychava a Muránska Dlhá Lúka a na juhovýchodnom okraji mesto Revúca. Údoliami vedú i regionálne významné komunikácie; z Revúcej do obce Muráň cesta II/532 a súbežne i lokálna železničná trať, medzi Muráňom a Tisovcom vedie cesta II/531. Z Rimavskej Soboty cez Tisovec do Brezna smeruje cesta I/72, ktorú kopíruje železničná trať Brezno – Jesenské.[3]

Chránené územia[upraviť | upraviť zdroj]

Severná časť Muránskej brázdy leží v ochrannom pásme Národného parku Muránska planina. Z maloplošných, osobitne chránených lokalít sa v tejto časti Stolických vrchov nachádza chránený areál Vachtové jazierko, Lúka pod cintorínom a Tunel pod Dielikom.[3]

Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Najmä severná polovica Muránskej brázdy patrí medzi atraktívne oblasti regiónu. Stolické vrchy i susedná Muránska planina ponúkajú množstvo prírodných zaujímavostí a široké možnosti na turistiku. Z historických pamiatok sú vyhľadávané ruiny Tisoveckého a Muránskeho hradu, z technických pamiatok vzbudzujú veľkú pozornosť Gemerské spojky, t.j. súbor nedokončených tunelov a tratí, ktoré mali prepojiť dopravne odrezané oblasti Slovenska počas Slovenského štátu. Výnimočnou je i časť trate Tisovec – Zbojská, ktorá pre veľké stúpanie využíva ozubnicu.

Značené trasy[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2019-06-17]. Dostupné online.
  2. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-06-17]. Dostupné online.
  3. a b c d mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-06-17]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]