Čelo (vrch v Stolických vrchoch)
| Čelo | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Región | Banskobystrický |
| Okresy | Brezno, Revúca |
| Obce | Šumiac, Muránska Huta, Muránska Zdychava |
| Pohorie | Stolické vrchy |
| Podcelok | Stolica |
| Povodia | Hron, Slaná |
| Nadmorská výška | 1 210,1 m n. m. |
| Súradnice | 48°46′58″S 20°08′38″V / 48,7828°S 20,144°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | zo sedla Javorinka |
  | |
 Poloha v rámci Banskobystrického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Čelo[1] (1 210,1 m n. m.[2][3]) je vrch v Stolických vrchoch, krajinnom celku Slovenského rudohoria.[4] Leží nad Muránskou Hutou, približne 10 km severne od Revúcej.[5]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v severnej časti Stolických vrchov, v geomorfologickom podcelku Stolica.[4][6] Leží v Banskobystrickom kraji, na hranici okresov Brezno a Revúca a zasahuje na katastrálne územie obce Šumiac a Muránska Huta[1], okrajovo aj Muránska Zdychava. Najbližším sídlom je na západnom úpätí situovaná Muránska Huta, severne sa nachádza Šumiac, Červená Skala a Telgárt, východne Rejdová a južne Muránska Zdychava, Revúca a Muránska Dlhá Lúka.[5] Vrch je súčasťou ochranného pásma Národného parku Muránska planina.[3]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Čelo leží v severnej časti pohoria, nad sedlom Javorinka, v hrebeni, vedúcom západným smerom z vrchu Kyprov (1 391 m n. m.). Severne sa nachádza Orlová (1 840 m n. m.), Kráľova hoľa (1 946 m n. m.), Kráľova skala (1 690 m n. m.), Grúň (1 011 m n. m.), Magura (1 071 m n. m.) a Priehybka (1 219 m n. m.), východne Buchvald (1 293 m n. m.), Župkova Magura (1 246 m n. m.), Kyprov (1 391 m n. m.), Stolica (1 476 m n. m.) a Lehotská hoľa (1 397 m n. m.), južne Faltenov vrch (1 338 m n. m.), Kohút (1 409 m n. m.) a Radzim (970 m n. m.) a západne Cigánka (935 m n. m.), Šiance (1 042 m n. m.), Ploštiny (1 028 m n. m.) a Lopušná (1 125 m n. m.).[3] Severovýchodnú časť odvodňuje potok Župkov do rieky Hron, juhovýchodné svahy potok Zdychava a juhozápadné jej prítok Hutský potok do Slanej. Na vrchol nevedie značená turistická trasa.[5]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Vrcholová časť bez vyššej vegetácie[7] a umožňuje tak rozhľad. Pri vhodných podmienkach sú viditeľné mnohé vrchy Stolických vrchov, Spišsko-gemerského krasu a Nízke Tatry.[8]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Na vrchol nevedie značená turistická trasa, preto prístup je možný po lesných cestách a chodníkoch. Severným úbočím však vedie 
červeno značená Rudná magistrála zo sedla Javorinka do Slanského sedla.[5]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- 1 2 Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-05-26]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 61.
- 1 2 3 Stolické vrchy. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
- 1 2 KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-05-27]. Dostupné online.
- 1 2 3 4 Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-05-27]. Dostupné online.
- ↑ TM 135 Stolické vrchy – Revúca (6. vydanie, 2024) [online]. Banská Bystrica: CBS, [cit. 2025-12-18]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-05-27]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-05-27]. Dostupné online.