Telgárt

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°51′07″S 20°11′19″V / 48,851878°S 20,188718°V / 48.851878; 20.188718
Telgárt
obec
Telgárt.JPG
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Brezno
Región Horehronie
Rieky Zubrovica, Hron
Nadmorská výška 881-900 m n. m.
Súradnice 48°51′07″S 20°11′19″V / 48,851878°S 20,188718°V / 48.851878; 20.188718
Rozloha 55,97 km² (5 597 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 530 (31. 12. 2016) [2]
Hustota 27,34 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1326[1]/1549[2]
Starosta Peter Novysedlák[3] (nezávislý)
PSČ 976 73
ŠÚJ 509051
EČV BR
Tel. predvoľba +421-48
Adresa obecného
úradu
Telgárt 70
E-mailová adresa info@telgart.eu.sk, podatelna@telgart.eu.sk, starosta@telgart.eu.sk poslať email
Telefón 048 6194600, 0918 454 935
Fax 048 6194600
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja.
Wikimedia Commons: Telgárt
Webová stránka: Telgart.eu.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Telgárt (v minulosti Švermovo, maď. Garamfő, nem. Tiergarten)[4] je obec na Slovensku v okrese Brezno.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Obec leží na východnom okraji breznianskeho okresu i kraja. Telgártom preteká potok Zubrovica, Hron, prameniaci pod sedlom Besník, preteká jeho južným okrajom. Je najvyššie položenou horehronskou obcou, rozprestierajúcou sa na južných svahoch Kráľovej hole, resp. Kráľovej skaly. Obcou vedie cesta I/66, ako aj železničná trať Brezno – Margecany s jedinečným tunelom. Asi 3 km severovýchodne sa nachádza sedlo Besník, ktorý trať prekonáva ďalším tunelom s najvyšším bodom tratí s normálnym rozchodom na Slovensku (955 m n. m.).

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Najstaršie zmienky o osade Tiergarten pochádza z roku 1326. Tá však neležala pri Hrone, ako je tomu dnes, ale na starej ceste z Gemera do Spiša pri riečke Hnilec. Založil ju založil Šoltýs Mikuláš, syn Ladislava Kuna zo Spiša. Oblasť bola už v roku 1288, kedy sa spomína ako kráľovský poľovnícky revír. Ten zahŕňal územie od Muráňa a častým návštevníkom tu bol kráľ Matej Korvín, s ktorým sa viažu mnohé legendy a povesti. Po pôvodnej osade sa zachovali chotárne názvy ako „starý cintorín“ či „starý hostinec“. Nie je známy dôvod ani čas opustenia danej lokality, no už v 14. a 15. storočí nastala v obci kolonizácia. V tom čase obec patrila pod muránske panstvo a neskôr Gemersko-malohontskej župy.

Obyvatelia sa zaoberali chovom dobytka a oviec, ťažbou a spracovaním dreva a povozníctvom. Významným impulzom pre celú oblasť bol rozvoj železiarskeho priemyslu, ktorý dal prácu veľkej časti Horehronského Gemera. Prosperujúca obec prešla počas pôsobenia Istvana Koháryho na gréckokatolícku vieru a v roku 1784 aj s prispením Františka Koháryho vybudovala nový kostol. Veľký význam pre celú oblasť malo vybudovanie železničnej trate Červená Skala – Margecany, ktorá výrazne zjednodušila cestovanie a prepravu tovaru v hornatom kraji. V Telgárte počas výstavby trate žilo až okolo 5 000 obyvateľov, z čoho bolo až 3 200 robotníkov a technikov. Zavedením elektriny a telegrafu, vybudovaním vodovodu a ciest a rozbehnutím výstavby školy sa výrazne zlepšili podmienky pre život obyvateľov. Rozvíjali sa tradície, kultúra i šport, no sľubný rozvoj zastavila druhá svetová vojna.

Počas Slovenského národného povstania sa o oblasť Telgártu viedli ťažké boje. Pri protiútoku vedenom 5. septembra 1944 sa podarilo povstalcom spolu s partizánmi vytlačiť posilnenú rotu nemeckej 1. tankovej armády k sedlu Besník. V obci pri bojoch vypuklo viacero požiarov a napokon celá vyhorela. Bolo zničených 263 domov a zahynuli 3 obyvatelia.

V rokoch obec 19481990 mala obec názov Švermovo, na počesť Jana Švermu (1901 – 1944), českého komunistického politika a účastníka SNP.

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Osobnosti obce[upraviť | upraviť zdroj]

Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]

Pôsobili tu[upraviť | upraviť zdroj]

Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Telgárt je východiskovým miestom viacerých trás na Kráľovu hoľu, no tiež cez sedlo Besník do susedných pohorí. Jedinečnými atrakciami sú železničné tunely a viadukt, turistom slúži miestny penzión a blízky lyžiarsky areál.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2016 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2017-03-20. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.
  4. MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). Bratislava : [s.n.], 1998.
  5. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]