Besnický tunel

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°51′50″S 20°13′23″V / 48,864°S 20,223°V / 48.864; 20.223
Besnický tunel
železničný tunel
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Brezno
Trať Červená Skala – Margecany
Prechod cez horské sedlo Besník
Nadmorská výška 955,5 m n. m.
Súradnice 48°51′50″S 20°13′23″V / 48,864°S 20,223°V / 48.864; 20.223
Dĺžka 848,5 m
Počet tubusov 1
Stavebné náklady 15.8 miliónov korún
Začiatok výstavby 31. máj 1931
 - Otvorenie 28. september 1934
Správca ŽSR
Poloha tunela v rámci Slovenska
Red pog.svg
Poloha tunela v rámci Slovenska
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Red pog.svg
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa

Besnický tunel je železničný tunel v najvyššej, východnej časti Horehronského podolia pri obci Telgárt na trati Červená Skala – Margecany.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Rozhodnutie o budovaní spojenia Horehronia so Spišom prebehli v rokoch 1919 a 1920, no prepojenie Červenej Skaly a Margecian sa začalo budovať až 31. mája 1931. Na stavbu sa presunula technika i pracovníci z trate Handlová – Horná Štubňa, kde dokončili prepojenie pohorím Žiar. Výstavba trate v úzkom údolí bola náročná a vyžiadala si vybudovanie množstva zárezov, násypov i veľkých mostov.

Náročný terén medzi Telgártom a lokalitou Pusté Pole prekonáva trať trojicou tunelov. Besnický tunel, prechádzajúci popod sedlo Besník, má dĺžku 848,5 m a práve v ňom sa s nadmorskou výškou 955,5 m n. m. nachádza najvyšší bod tratí s bežným rozchodom. Telgártsky portál sa nachádza asi 3 km severovýchodne od Telgártu a tunel vedie takmer celý v priamke, len 138 m z východnej strany vytvára oblúk s polomerom 1 000 m. Tunel bol budovaný modifikovanou rakúskou tunelovacou metódou a spolu s úsekom Telgárt – Dobšinská ľadová jaskyňa bol 28. septembra 1934 odovzdaný do užívania. Celkové náklady na výstavbu dosiahli 15,8 milióna korún.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]