Besnický tunel
| Besnický tunel | |
| železničný tunel | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Banskobystrický kraj |
| Okres | Brezno |
| Trať | Červená Skala – Margecany |
| Prechod cez | horské sedlo Besník |
| Nadmorská výška | 955,5 m n. m. |
| Súradnice | 48°51′50″S 20°13′23″V / 48,864°S 20,223°V |
| Dĺžka | 848,5 m |
| Počet tubusov | 1 |
| Stavebné náklady | 15.8 miliónov korún |
| Začiatok výstavby | 31. máj 1931 |
| - Otvorenie | 28. september 1934 |
| Správca | ŽSR |
  Poloha tunela v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Banskobystrického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Besnický tunel je železničný tunel v najvyššej, východnej časti Horehronského podolia pri obci Telgárt na trati Červená Skala – Margecany.
História[upraviť | upraviť zdroj]
Rozhodnutie o budovaní spojenia Horehronia so Spišom prebehli v rokoch 1919 a 1920, no prepojenie Červenej Skaly a Margecian sa začalo budovať až 31. mája 1931. Na stavbu sa presunula technika i pracovníci z trate Handlová – Horná Štubňa, kde dokončili prepojenie pohorím Žiar. Výstavba trate v úzkom údolí bola náročná a vyžiadala si vybudovanie množstva zárezov, násypov i veľkých mostov.
Náročný terén medzi Telgártom a lokalitou Pusté Pole prekonáva trať trojicou tunelov. Besnický tunel, prechádzajúci popod sedlo Besník, má dĺžku 848,5 m a práve v ňom sa s nadmorskou výškou 955,5 m n. m. nachádza najvyšší bod tratí s bežným rozchodom. Telgártsky portál sa nachádza asi 3 km severovýchodne od Telgártu a tunel vedie takmer celý v priamke, len 138 m z východnej strany vytvára oblúk s polomerom 1 000 m. Tunel bol budovaný modifikovanou rakúskou tunelovacou metódou a spolu s úsekom Telgárt – Dobšinská ľadová jaskyňa bol 28. septembra 1934 odovzdaný do užívania. Celkové náklady na výstavbu dosiahli 15,8 milióna korún.