Jablonovský tunel
| Jablonovský tunel | |
| železničný tunel | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Kraj | Košický kraj |
| Okres | Rožňava |
| Trať | Zvolen – Košice |
| Prechod cez | horské sedlo Soroška |
| Nadmorská výška | cca 370 m n. m. |
| Súradnice | 48°37′05″S 20°37′34″V / 48,618°S 20,626°V |
| Dĺžka | 3 148 m |
| Počet tubusov | 1 |
| Staviteľ | Železničné staviteľstvo Košice |
| Začiatok výstavby | 27. október 1951 |
| - Otvorenie | 23. január 1955 |
| Správca | ŽSR |
  Poloha tunela v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Košického kraja
| |
 Poloha v rámci lokality (interaktívna mapa)
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Jablonovský tunel je železničný tunel medzi Lipovníkom a Jablonovom nad Turňou na trati Zvolen – Košice.
História
[upraviť | upraviť zdroj]Už po vzniku ČSR nastala potreba prepojení krajiny po celej jeho dĺžke. Existencia jedinej trate – Košicko-bohumínskej železnice, nevyhovovala kapacitným ani strategickým požiadavkám a tak bolo rozhodnuté o vytvorení juhoslovenskej transverzály. Realizácia spojenia juhozápadu s východom krajiny cez Zvolen a Rožňavu mala prebehnúť prepojením už existujúcich tratí a vybudovaním nového úseku pri Rožňave s tunelom popod Jablonovské sedlo. Realizáciu zámeru však prekazila viedenská arbitráž, na základe ktorej bola veľká časť územia, kadiaľ mala trať viesť, zabratá Maďarskom.
Po ukončení druhej svetovej vojny a obnovení pôvodných hraníc bola znovu nastolená aj myšlienka prepojenia tratí. Nárastom prepravy so ZSSR vznikla potreba rozšíriť kapacitu Košicko-bohumínskej železnice a vybudovaním alternatívneho prepojenia túto trať odľahčiť. Jablonovský tunel, ktorý bol hlavnou stavbou na chýbajúcom úseku medzi Rožňavou a Turňou nad Bodvou, je dlhý 3148 metrov a jeho výstavba začala 27. októbra 1951. Tunel bol budovaný modifikovanou rakúskou tunelovacou metódou a odovzdaný do používania 23. januára 1955, hoci dokončený bol už v jeseni 1954.
Nový tunel tak prepojením existujúcich tratí vytvoril južnú magistrálu, ktorá spolu so stredoslovenskou transverzálou a severnejšie trasovanou traťou družby dodnes tvorí hlavné železničné prepojenia východu a západu Slovenska.
V budúcnosti sa 50 metrov pod tunelom plánuje výstavba dvojrúrového cestného tunelu Soroška na R2.[1]