Lamačský tunel

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°09′47″S 17°05′46″V / 48,1631°S 17,0960°V / 48.1631; 17.0960
Lamačský tunel
železničný tunel
Lamačský tunel 05.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Bratislavský kraj
Okres Bratislava
Trať Červená Skala – Margecany
Prechod cez Malé Karpaty
Nadmorská výška 170 m n. m.
Súradnice 48°09′47″S 17°05′46″V / 48,1631°S 17,0960°V / 48.1631; 17.0960
Dĺžka 592,5 m
Počet tubusov 1
Začiatok výstavby 1844
 - Otvorenie 1848
Správca ŽSR
Poloha tunela v rámci Slovenska
Red pog.svg
Poloha tunela v rámci Slovenska
Poloha v rámci Bratislavského kraja
Red pog.svg
Poloha v rámci Bratislavského kraja
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Lamačský tunel je názov dvoch železničných tunelov v Bratislave.

Lamačský tunel č.I (starý tunel) bol prvý železničný tunel na Slovensku a v celom bývalom Uhorsku a jeden z najdlhších železničných tunelov svojej doby. Stavať sa začal v roku 1844, v súvislosti s výstavbou trate Bratislava-Viedeň. Výstavbu realizoval podnikateľ Felix Tallachini, stavalo sa rakúskou sústavou. Pôvodne bol plánovaný ako dvojkoľajový, jeho dĺžka bola 704 metrov, neskôr bola skrátená na 592,5 metrov, pretože trať Viedeň-Bratislava bola predĺžená do Budapešti a bola postavená priebežná stanica. Otvorený bol v roku 1848. Do roku 2008 nebol elektrifikovaný, vlaky ním do hlavnej stanice prichádza zotrvačnosťou a s využitím sklonu trate.[1]

Lamačský tunel č.II (nový tunel) je tunel, ktorý sa začal raziť v roku 1900 a dokončený bol v roku 1902. Razil sa anglickou metódou. Jeho dĺžka je 595,61 m. Raziť sa začal preto, lebo rozšírenie starého tunela na dvojkoľajný by trvalo asi 6 rokov prác, preto sa rozhodlo pre výstavbu úplne nového tunela. Je elektrifikovaný striedavou napájacou sústavou 25 kV 50 Hz.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. TERAZ.SK, TASR, tasr.sk, TERAZ,. UNIKÁTNY VLAKOVÝ VIDEOPROJEKT: Z českých hraníc do Bratislavy. TERAZ.sk. Dostupné online [cit. 2017-09-12].

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]