Bralský tunel

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°46′52″S 18°49′34″V / 48,781°S 18,826°V / 48.781; 18.826
Bralský tunel
železničný tunel
Bralova skala Ziar.JPG
Rematský portál tunela
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj, Trenčiansky kraj
Okresy Prievidza, Turčianske Teplice
Trať Prievidza – Horná Štubňa
Prechod cez pohorie Žiar
Nadmorská výška cca 600 m n. m.
Súradnice 48°46′52″S 18°49′34″V / 48,781°S 18,826°V / 48.781; 18.826
Dĺžka 3 011,6 m
Počet tubusov 1
Staviteľ Podnikateľstvo stavieb Praha
Stavebné náklady 63 miliónov korún
Začiatok výstavby 8. november 1927
 - Otvorenie október 1931
Správca ŽSR
Poloha tunela v rámci Slovenska
Red pog.svg
Poloha tunela v rámci Slovenska
Poloha v rámci Žilinského kraja
Red pog.svg
Poloha v rámci Žilinského kraja
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Bralský tunel alebo v minulosti Tunel T.G.Masaryka je železničný tunel medzi Handlovou a Skleným na trati Prievidza – Horná Štubňa.

História[upraviť | upraviť kód]

Pôvodné zámery staviteľov o prepojení Ponitria s Horným Považím cez Kľačno, tunelom popod Fačkovské sedlo a Rajec, rovnako ako prepojenie cez Kľačno a Kláštor pod Znievom s Turcom sa nerealizovali pre svoju náročnosť. Železničná trať z Prievidze do Handlovej bola sprevádzkovaná už 15. februára 1913 a nárastom objemu prepravy na tratiach rástla aj potreba zvyšovať ich kapacitu, resp. budovať nové prepojenia. Vznikla tak potreba vybudovať stredoslovenskú transverzálu, teda východo-západnú spojnicu, ktorá by odľahčila Považskú a Košicko-bohumínsku železnicu a zároveň napojila región Hornej Nitry s Turcom.

Jedným z prvých dokončených prepojení stredom Slovenska bola trať medzi Handlovou a Hornou Štubňou, ktorý tak vytvoril prepojenie od Trenčína cez Chynorany a Handlovú. Pokračovaním bolo plánované prepojenie Diviak s Banskou Bystricou a Červenej Skaly s Mergecanmi, čím by vzniklo komplexné prepojenie stredom krajiny.

Trať, ktorá by predĺžila už existujúcu železnicu však mala komplikovanými stavbami prekonávať pohorie a značné prevýšenie susedného regiónu. Pokým nadmorská výška Handlovej je okolo 420 m n. m., Sklené, ktorým mala trať do Štubne prechádzať, leží až 670 m n. m.. Z piatich nových tunelov (šiesty bol už vybudovaný Handlovský tunel pred mestom) bol s dĺžkou 3 011,6 m najdlhší práve Bralský tunel, prekonávajúci masív Bralovej skaly na pomedzí Žiaru a Kremnických vrchov. Budovaný bol v náročných podmienkach od 8. novembra 1927 do októbra 1931 a až do otvorenia Čremošnianského tunela bol našim najdlhším tunelom. Razilo sa modifikovanou rakúskou metódou a robotníci vyťažili 140 000 m³ kameňa, ktoré vyplnilo časť údolia Bralského potoka. Náklady na výstavbu dosiahli 63 miliónov korún.

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]

Zdroj[upraviť | upraviť kód]