Pavol Spišák

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Pavol Spišák
gréckokatolícky kňaz, básnik a spisovateľ
Biografické údaje
Narodenie28. jún 1901
Telgárt, Rakúsko-Uhorsko (dnešné Slovensko)
Úmrtie17. marec 1975 (73 rokov)
Telgárt, ČSSR (dnešné Slovensko)
Svätenia
Cirkevgréckokatolícka
Kňaz
Kňazská vysviacka28. august 1927 (26 rokov)
Komloš, Česko-Slovensko
Pavol Peter Gojdič
eparcha prešovský

Pavol Spišák (* 28. jún 1901, Telgárt – † 17. marec 1975, Telgárt) bol gréckokatolícky kňaz, titulárny kanonik, prvý prekladateľ byzantskej liturgie do modernej slovenčiny, básnik, vzdelanec a spisovateľ.

Rodina[upraviť | upraviť kód]

Pavol Spišák sa narodil 28. júna 1901 v Telgárte ako najmladší z piatich detí. Pochádzal z chudobnej rodiny, jeho otec Ján pochádzal zo Stratenej. Matka Mária, rod. Budinská, pracovala v domácnosti.

Štúdiá[upraviť | upraviť kód]

V Telgárte vychodil šesť tried. Vďaka finančnej podpore bulharského cára Ferdinanda mohol ukončiť gymnaziálne štúdiá v Revúcej, kde v roku 1922 zmaturoval. V štúdiu pokračoval (1918–1919) na Učiteľskej gréckokatolíckej preparandii (učiteľský ústav) v Prešove, ktorú ukončil 20. júna 1924. Teologickú bohosloveckú akadémiu v Prešove (1923-1927) absolvoval v roku 1928.

Vo svojich štúdiách predovšetkým filozofických vied pokračoval v Sofii, Plovdive, Adrianopole, Carihrade, Jeruzaleme, Ríme a Paríži. Ako privatista absolvoval ešte Rímskokatolícke reálne gymnázium, na ktorom maturoval 20. júna 1931.

Pastorácia[upraviť | upraviť kód]

Kňazskú vysviacku prijal v celibáte 28. augusta 1927 v Komloši (dnes Chmeľová). Jeho svätiteľom bol biskup Pavol Peter Gojdič. Svoju primičnú sv. liturgiu slávil v mieste svojho rodiska v Telgárte 11. septembra 1927. Pôsobil vo viacerých farnostiach v Prešovskom arcibiskupstve. Rok pôsobil ako administrátor vo farnosti Vyšná Jablonka. V roku 1928 bol preložený do Vernára, kde pôsobil 7 rokov. Keďže na dedine chýbal učiteľ, vyučoval v škole nielen deti a mládež, ale aj dospelých. V rokoch 1929 – 1931 navštívil Balkán, Budapešť, Belehrad a iné mestá, v ktorých mával v miestnej reči aj kázne. V roku 1933 absolvoval púť do Ríma. V mestách, ktorými prechádzal kázal v nemčine a taliančine - vo Viedni, Benátkach, Padove a Ríme, kde sa zúčastnil aj audiencie u pápeža Pia XI.

Priekopnícka práca[upraviť | upraviť kód]

Pavol Spišák je známy najmä ako prekladateľ bohoslužobných textov do slovenčiny. V roku 1933 vyšiel v Nitre prvý slovenský preklad liturgie svätého Jána Zlatoústeho pod názvom Svätá služba Božia (liturgia - omša). Svätého Jána Zlatoústeho, arcibiskupa carihradského, v roku 1937 vyšiel jej doplnený preklad v Banskej Bystrici v učebnici liturgiky.[1]

V roku 1939 bol opätovne preložený do farnosti Vernár, kde pokračoval na preklade bohoslužobných textov a príprave modlitebnej knižky, ktorý začal už v roku 1937 na fare v Toryskách. Vo Vernári sa naplno venoval prekladateľskej činnosti. Pomáhali mu kňaz Michal Ďurišin, Ján Fedák – člen Jazykového odboru Matice slovenskej, básnik Janko Silan a bohoslovec Ján Škoviera. Jeho kniha Chváľme Boha vyšla v piatich rôznych vydaniach, predstihla dobu o niekoľko desaťročí a pomohla povzniesť náboženského ducha slovenských gréckokatolíkov. Okrem prekladu svätej božskej liturgie obsahovala aj preklady niektorých častí večierne, utierne a ďalších bohoslužobných textov (druhé vydanie z r. 1942).[2]

Knihy vydávané P. Spišákom boli spravidla dvojjazyčné - v jednom stĺpci bol uvedený cirkevnoslovanský text v prepise do latinky, v druhom slovenský preklad. Revolučný bol pritom aj spôsob prepisu a úpravy cirkevnoslovanského textu, ktorý sa snažil priblížiť slovenčine, resp. utvoriť slovenskú redakciu cirkevnej slovančiny. Tieto jeho snahy však neboli prijaté.[3]

Pavol Spišák bol aj veľkým ctiteľom svätých Cyrila a Metoda. Na pamiatku 1050. výročia smrti apoštola, prvého arcibiskupa a apoštolského legáta všetkých Slovanov napísal knihu Svätý Metod arcibiskup moravský a panonský, učiteľ sloviensky.[4]

Väzenie[upraviť | upraviť kód]

25. apríla 1950 bol Pavol Spišák zvolený za pravoslávneho biskupa, čo odmietol, a preto bol mučený a väznený. Počas tzv. „akcie P“ zostal verný gréckokatolíckej cirkvi, nepodpísal prestup do pravoslávnej cirkvi a s tým spojené výhody, no farnosť nechcel opustiť. V noci z 15. na 16. augusta ho násilne odvliekli do Podolínca. Potom bol väznený asi po dva týždne v Poprade a v Banskej Bystrici. Počas vyšetrovania bol vystavený fyzickému a psychickému týraniu. Napokon bol deportovaný do sústreďovacieho kláštora františkánov v Hlohovci. V novembri 1951 putoval do vyhnanstva do Oseku pri Duchcove. Tam sa mu otvorili rany z mučenia na obidvoch nohách a dostal sa preto do nemocnice v Prahe, kde sa liečil niekoľko mesiacov. Odtiaľ ušiel do Bratislavy, kde sa pol roka skrýval u svojho priateľa. V roku 1953 sa vrátil do rodného Telgártu. Pred rokom 1968 bol znovu vyšetrovaný preto, že tajne sobášil. Počas obrodného procesu v roku 1968 začal opäť slúžiť sv. liturgiu v Telgárte. V roku 1969, počas púte slovenských gréckokatolíkov v Ríme, bol tlmočníkom u pápeža Pavla VI. Gréckokatolícki i rímskokatolícki veriaci ho poznali ako mimoriadne vzdelaného kňaza. Apoštolský administrátor Prešovskej eparchie Mons. Ján Hirka ho pri príležitosti sedemdesiatych narodenín vymenoval za titulárneho kanonika.

Pavol Spišák z nemocnice v Prahe neušiel, celkom normálne ho prepustili. Býval u priateľa v Bratislave (neskrýval sa), a tým priateľom bol môj otec Viliam Prikryl. Spával v jednej izbe so mnou. Úrady však vyžadovali dva písomné súhlasy s jeho ubytovaním, a to od človeka, u ktorého mal bývať a od príslušného miestneho národného výboru. Otec predpokladal, že s národným výborom v Bratislave môže byť problém, a preto Pavol Spišák býval asi tri mesiace u otcovho brata Jakuba Prikryla v Šenkviciach. Potom už nebol potrebný súhlas národného výboru, a preto býval takmer tri roky u nás v Bratislave na Matičnej ulici 21. 

RNDr. Ľubomír Viliam Prikryl, CSc.

Diela[upraviť | upraviť kód]

  • Svätá služba Božia (liturgia - omša). Svätého Jána Zlatoústeho, arcibiskupa carihradského (1933)
  • Mobelen k sv. Eucharistii
  • Svätý Metod arcibiskup moravský a panonský, učiteľ sloviensky (1935)
  • Chváľme Boha (1. vyd. 1941, 2. vyd. 1942)

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Andrej ŠKOVIERA: Časoslov ako modlitba pre celú cirkev v prostredí slovenskej gréckokatolíckej cirkvi. In: Liturgia hodín ako prostriedok novej evanjelizácie. Red. Vojtech Boháč – Martin Tkáč. Prešov: Vydavateľstvo Prešovskej univerzity v Prešove, s. 51-52. (ISBN 978-80-555-1080-4) Dostupné online
  2. Andrej ŠKOVIERA: Časoslov ako modlitba pre celú cirkev v prostredí slovenskej gréckokatolíckej cirkvi, s. 52-54.
  3. Andrej ŠKOVIERA: Pavol Spišák – prvý prekladateľ bohoslužobných textov do slovenčiny. In: Od prameňa k nádeji. Pamätnica Spolku sv. Cyrila a Metoda. Red. Michal Hospodár. Košice – Michalovce: Byzant, 2016, s. 139-140. (ISBN 978-80-85581-71-3) Dostupné online
  4. Andrej ŠKOVIERA: Pavol Spišák – prvý prekladateľ bohoslužobných textov do slovenčiny, s. 140-141.

Zdroje[upraviť | upraviť kód]

  • Andrej ŠKOVIERA: Nad slovenským prekladom božskej liturgie byzantsko-slovanského obradu. In: Slavica Slovaca, roč. 34, 1999, č. 2, s. 137-148. Dostupné online.
  • Andrej ŠKOVIERA: História prekladu utierne. Časť diplomovej práce na tému Kritický preklad utierne. In: Theologos. Teologická revue Gréckokatolíckej bohosloveckej fakulty PU v Prešove, roč. 2, 2000, č. 3, s. 49-60. Dostupné online.
  • Jaroslav Slašťan: Pavol Spišák. 1. časť, 2. časť.