Slanské podolie
| Slanské podolie | |
| geomorfologická časť Revúckej vrchoviny | |
 Centrálna časť územia | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Región | Košický |
| Okres | Rožňava |
| Časť | Revúckej vrchoviny |
| Hranice | Turecká, Dobšinské predhorie, Zlatý stôl, Rožňavská kotlina |
| Mestá | Rožňava, Betliar, Nižná Slaná, Gemerská Poloma, Henckovce |
| Rieky | Slaná, Súľovský potok |
| Súradnice | 48°42′40″S 20°28′12″V / 48,711°S 20,47°V |
| Najvyšší bod | Čertov chrbát |
| - výška | 505 m n. m. |
| Najnižší bod | údolie Slanej |
| - poloha | Rožňava |
| - výška | cca 290 m n. m. |
   Poloha územia v rámci Slovenska
| |
  Poloha územia v rámci Košického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Slanské podolie[1] je geomorfologickou časťou Tureckej, podcelku Revúckej vrchoviny.[2] Leží v údolí Slanej, severne od Rožňavy.[3]
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Územie sa nachádza na východnom okraji Revúckej vrchoviny a zaberá severovýchodný okraj podcelku Turecká.[2] Rozprestiera sa v údolí rieky Slaná, ktorá tu priberá niekoľko prítokov, z nich najvýznamnejšie sú Súľovský a Kobeliarovský potok.[3] Západne pokračuje podcelok Turecká, severne na menšom úseku Dobšinské predhorie, severne a východne podolie vymedzujú Volovské vrchy a ich podcelok Zlatý stôl a na juhu nadväzuje Rožňavská kotlina.[2]
Oblasť je súčasťou Košického kraja a patrí do okresu Rožňava, kde zasahuje na severný okraj mesta Rožňava a katastre obcí Betliar, Gemerská Poloma, Henckovce a Nižná Slaná.
Doprava
[upraviť | upraviť zdroj]Údolím Slanej prechádzajú významné komunikácie, spájajúce Rožňavu a Gemer so Spišom a Horehroním. Z Rožňavy cez Dobšinú a ďalej do Popradu vedie cesta I/67, na ktorú sa v Gemerskej Polome pripája cesta II/533 z Hnilca a v Nižnej Slanej cesta II/587 zo Štítnika.[4] Z juhu na sever vedie nivou rieky Slaná aj železničná trať Rožňava – Dobšiná.[3]
Chránené územia
[upraviť | upraviť zdroj]V tejto časti Revúckej vrchoviny nie sú žiadne osobitne chránené územia.[3]
Turizmus
[upraviť | upraviť zdroj]Najvýznamnejšou pamiatkou tejto časti územia je Kaštieľ v Betliari s priľahlým parkom.[3] Región je však známy bohatou históriou baníctva a nachádza sa tu množstvo pamiatok na tieto aktivity. Rožňavu a Betliar spája 
žlto značený turistický chodník, ktorý pokračuje do sedla Volovec v hlavnom hrebeni Volovských vrchov.[5]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Názvy geomorfologických jednotiek [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2024-05-08]. Dostupné online.
- 1 2 3 KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-05-08]. Dostupné online.
- 1 2 3 4 5 Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-05-08]. Dostupné online.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 85.
- ↑ TM 124 Slovenský raj – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-05-08]. Dostupné online.