Preskočiť na obsah

Pálenica (vrch v Nízkych Tatrách)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Pálenica
vrch
Pálenica v strednej časti
Štát Slovensko Slovensko
Región Banskobystrický
Okres Brezno
Obce Dolná Lehota, Horná Lehota
Časť Ďumbier
Pohorie Nízke Tatry
Podcelok Ďumbierske Tatry
Povodie Hron
Nadmorská výška 1 658,3 m n. m.
Súradnice 48°55′02″S 19°34′46″V / 48,9173°S 19,5794°V / 48.9173; 19.5794
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po z Táľov
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Wikimedia Commons: Pálenica (1653 m)
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Pálenica (1 658,3 m n. m.[1]) je vrch v Nízkych Tatrách. Leží nad rekreačným strediskom Tále, približne 13 km severne od Brezna.[2]

Nachádza sa v strednej časti Nízkych Tatier, v geomorfologickom podcelku Ďumbierske Tatry a časti Ďumbier.[3] Leží v Banskobystrickom kraji, v okrese Brezno a zasahuje na katastrálne územie obce Dolná Lehota a Horná Lehota.[4] Najbližšími sídlami sú na juhovýchode situovaná rekreačná osada Tále (Bystrá) a juhozápadne ležiace Krpáčovo, južným smerom ležia Horná Lehota, Bystrá a Mýto pod Ďumbierom, severne sa nachádza Demänovská Dolina. Masív patrí do Národného parku Nízke Tatry.[2]

Pálenica je súčasťou rázsochy, ktorá vybieha južným smerom cez Príslop (1 557 m n. m.) z Derešov (2 004 m n. m.) v hlavnom hrebeni. Západným smerom leží Skalka (1 980 m n. m.), Žiarska hoľa (1 841 m n. m.) a Snožka (1 378 m n. m.), južným sa nachádza Poľana (1 156 m n. m.), Baba (1 617 m n. m.) a Mesiačik (1 362 m n. m.), východným Veľký Gápeľ (1 776 m n. m.) a Ďumbier (2 046 m n. m.) a severným Príslop, Chopok (2 024 m n. m.), Dereše a Poľana (1 889 m n. m.).[5] Masív patrí do povodia rieky Hron; zo západných svahov voda odteká do Vajskovského potoka, z východne sa zvažujúcich oblastí vodu odvádza Bystrianka. Vrcholovou časťou prechádza značený chodník z Táľov na Dereše.[2] Východne leží horské stredisko Srdiečko.

Hrebeň i vrchol pokrýva nižší porast s plochami kosodreviny, ktorý umožňuje čiastočne obmedzený kruhový rozhľad. Z vhodných lokalít s nízkou vegetáciou je možné pozorovať okolité vrcholy Nízkych Tatier, no tiež Stolické a Veporské vrchy, Poľanu, Štiavnické a Kremnické vrchy.[6]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 59.
  2. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-07-07]. Dostupné online.
  3. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-07-07]. Dostupné online.
  4. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-07-07]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
  5. Nízke Tatry - Chopok. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
  6. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-07-07]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]