Poľana (vrch v Nízkych Tatrách; 1156 m n. m.)
Poľana | |
vrch | |
Poľana pod názvom Lom v pravej časti
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Región | Banskobystrický |
Okres | Brezno |
Obec | Dolná Lehota |
Časť | Ďumbier |
Pohorie | Nízke Tatry |
Podcelok | Ďumbierske Tatry |
Povodie | Hron |
Nadmorská výška | 1 156,3 m n. m. |
Súradnice | 48°53′19″S 19°32′53″V / 48,8887°S 19,5481°V |
Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
Najľahší výstup | neznačený |
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
| |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Poľana (1 156,3 m n. m.[1]) je vrch v Nízkych Tatrách. Leží nad rekreačným strediskom Krpáčovo, približne 11 km severozápadne od Brezna.[2]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa na juhu strednej časti Nízkych Tatier, v geomorfologickom podcelku Ďumbierske Tatry a časti Ďumbier.[3] Leží v Banskobystrickom kraji, v okrese Brezno a na katastrálnom území obce Dolná Lehota.[4] Najbližším sídlom je južne situovaná rekreačná osada Krpáčovo, juhovýchodne ležia Tále (Bystrá), z obcí je južným smerom ležiaca Dolná a Horná Lehota a juhovýchodne sú situované obce Mýto pod Ďumbierom a Bystrá. Vrcholom prechádza hranica Národného parku Nízke Tatry, do ktorého patrí severná polovica.[2]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Poľana je súčasťou západnej vetvy rázsochy, ktorá vybieha južným smerom na Babu (1 617 m n. m.) z Derešov (2 004 m n. m.) v hlavnom hrebeni. Západným smerom leží Obrštín (1 043 m n. m.) a Žiar (1 408 m n. m.), severným Snožka (1 378 m n. m.) a Skalka (1 980 m n. m.), východným Baba (1 617 m n. m.) a Mesiačik (1 362 m n. m.) a južným Príslop (891 m n. m.) a Okosená (831 m n. m.).[1] Masív patrí do povodia rieky Hron; severné a západné svahy odvodňuje Vajskovský potok, vodu z južných častí odvádza jeho prítok Červená voda. Na južnom úbočí sa nachádzajú niekdajšie antimónové bane, kam vedú náučné chodníky. Na vrchol značený chodník nevedie.[2] Na niektorých mapách býva vrch označený ako Lom.
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Hrebeň i vrchol pokrýva súvislý lesný porast, neumožňujúci rozhľad. Z vhodných lokalít s redšou vegetáciou je možné pozorovať okolité vrcholy Nízkych Tatier, výnimočne tiež Veporské vrchy, Poľanu a Štiavnické vrchy.[5]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Na vrchol nevedie značený turistický chodník, no do lokality „Banícky dom“ a „Antimónové bane“ vedú náučné chodníky z Krpáčova. Severozápadným úbočím vedie Vajskovskou dolinou zelená značka z Dolnej Lehoty.[2]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Nízke Tatry - Chopok. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-07-10]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-07-10]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-07-10]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-07-10]. Dostupné online.