Preskočiť na obsah

Poľana (vrch v Nízkych Tatrách; 1156 m n. m.)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Poľana
vrch
Poľana pod názvom Lom v pravej časti
Štát Slovensko Slovensko
Región Banskobystrický
Okres Brezno
Obec Dolná Lehota
Časť Ďumbier
Pohorie Nízke Tatry
Podcelok Ďumbierske Tatry
Povodie Hron
Nadmorská výška 1 156,3 m n. m.
Súradnice 48°53′19″S 19°32′53″V / 48,8887°S 19,5481°V / 48.8887; 19.5481
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup neznačený
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Poľana (1 156,3 m n. m.[1]) je vrch v Nízkych Tatrách. Leží nad rekreačným strediskom Krpáčovo, približne 11 km severozápadne od Brezna.[2]

Nachádza sa na juhu strednej časti Nízkych Tatier, v geomorfologickom podcelku Ďumbierske Tatry a časti Ďumbier.[3] Leží v Banskobystrickom kraji, v okrese Brezno a na katastrálnom území obce Dolná Lehota.[4] Najbližším sídlom je južne situovaná rekreačná osada Krpáčovo, juhovýchodne ležia Tále (Bystrá), z obcí je južným smerom ležiaca Dolná a Horná Lehota a juhovýchodne sú situované obce Mýto pod Ďumbierom a Bystrá. Vrcholom prechádza hranica Národného parku Nízke Tatry, do ktorého patrí severná polovica.[2]

Poľana je súčasťou západnej vetvy rázsochy, ktorá vybieha južným smerom na Babu (1 617 m n. m.) z Derešov (2 004 m n. m.) v hlavnom hrebeni. Západným smerom leží Obrštín (1 043 m n. m.) a Žiar (1 408 m n. m.), severným Snožka (1 378 m n. m.) a Skalka (1 980 m n. m.), východným Baba (1 617 m n. m.) a Mesiačik (1 362 m n. m.) a južným Príslop (891 m n. m.) a Okosená (831 m n. m.).[1] Masív patrí do povodia rieky Hron; severné a západné svahy odvodňuje Vajskovský potok, vodu z južných častí odvádza jeho prítok Červená voda. Na južnom úbočí sa nachádzajú niekdajšie antimónové bane, kam vedú náučné chodníky. Na vrchol značený chodník nevedie.[2] Na niektorých mapách býva vrch označený ako Lom.

Hrebeň i vrchol pokrýva súvislý lesný porast, neumožňujúci rozhľad. Z vhodných lokalít s redšou vegetáciou je možné pozorovať okolité vrcholy Nízkych Tatier, výnimočne tiež Veporské vrchy, Poľanu a Štiavnické vrchy.[5]

Na vrchol nevedie značený turistický chodník, no do lokality „Banícky dom“ a „Antimónové bane“ vedú náučné chodníky z Krpáčova. Severozápadným úbočím vedie Vajskovskou dolinou zelená značka z Dolnej Lehoty.[2]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b Nízke Tatry - Chopok. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
  2. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-07-10]. Dostupné online.
  3. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-07-10]. Dostupné online.
  4. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-07-10]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
  5. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-07-10]. Dostupné online.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]