Kráľova hoľa (geomorfologická časť)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°53′S 20°08′V / 48,88°S 20,13°V / 48.88; 20.13
Kráľova hoľa
geomorfologická časť
Kráľovohoľských Tatier
Telgárt 17 Slovakia16.jpg
Masív Kráľovej hole
Štát Slovensko Slovensko
Regióny Prešovský, Banskobystrický
Okresy Brezno, Poprad
Časť Kráľovohoľských Tatier
Hranice Slovenský raj, Heľpianske podolie, Priehyba, Teplická kotlina, Predná hoľa
Rieky Hron, Hnilec, Čierny Váh
Súradnice 48°53′S 20°08′V / 48,88°S 20,13°V / 48.88; 20.13
Najvyšší bod Kráľova hoľa
 - výška 1 946 m n. m.
Najnižší bod južný okraj územia
 - výška cca 900 m n. m.
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Red pog.svg
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Banskobystrického kraja
Poloha územia v rámci Banskobystrického kraja
Red pog.svg
Poloha územia v rámci Banskobystrického kraja
Wikimedia Commons: Kráľova hoľa
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Kráľova hoľa je geomorfologickou časťou Kráľovohoľských Tatier. Nachádza sa na juhovýchodnom okraji pohoria a rovnomenný najvyšší vrch dosahuje 1 946 m n. m.

Vymedzenie[upraviť | upraviť zdroj]

Územie leží na juhovýchodnom okraji Nízkych Tatier, v hlavnom hrebeni oddelené Ždiarskym sedlom od susednej časti Priehyba. Severne leží Teplická kotlina a na severovýchode nadväzuje Predná hoľa. Východný okraj lemuje Slovenský raj (podcelok Spišsko-gemerského krasu) a južným smerom nadväzuje Heľpianske podolie, ktoré je podcelkom Horehronského podolia.[1]

Ochrana územia[upraviť | upraviť zdroj]

Prakticky celé územie tejto časti Kráľovohoľských Tatier leží v Národnom parku Nízke Tatry, resp. jeho ochrannom pásme. Osobitne chránenou lokalitou je prírodná rezervácia Martalúzka.[2]

Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Kráľova hoľa, čoby jeden z národných vrchov Slovenska, je najnavštevovanejší vrch vo východnej časti Nízkych Tatier. Z horehronskej časti prístup na vrchol uľahčuje obslužná cesta k vysielaču, ktorý napomáha k jednoznačnej identifikácii vrchu. Značené turistické chodníky vedú z viacerých okolitých obcí a dolín, hrebeňom zo sedla Čertovica do Telgártu a sedla Besník prechádza červená turistická značka červeno značená turistická magistrála Cesta hrdinov SNP. Práve hrebeňovka týmto pohorím patrí k najatraktívnejším túram, vyhľadávané sú tiež cyklotrasy, vedené dlhými liptovskými údoliami.

Na severnom svahu Kráľovej hole pramení Čierny Váh, blízko vrcholu na východnom svahu zasa rieka Hnilec a neďaleko Telgártu je (už v Horehronskom podolí) prameň Hrona.[2]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-03-14]. Dostupné online.
  2. a b mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-03-14]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]