Kráľova hoľa (geomorfologická časť)
| Kráľova hoľa | |
| geomorfologická časť Kráľovohoľských Tatier | |
 Masív Kráľovej hole
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Regióny | Prešovský, Banskobystrický |
| Okresy | Brezno, Poprad |
| Časť | Kráľovohoľských Tatier |
| Hranice | Slovenský raj, Heľpianske podolie, Priehyba, Teplická kotlina, Predná hoľa |
| Rieky | Hron, Hnilec, Čierny Váh |
| Súradnice | 48°53′S 20°08′V / 48,88°S 20,13°V |
| Najvyšší bod | Kráľova hoľa |
| - výška | 1 946 m n. m. |
| Najnižší bod | južný okraj územia |
| - výška | cca 900 m n. m. |
   Poloha územia v rámci Slovenska
| |
  Poloha územia v rámci Banskobystrického kraja
| |
| Wikimedia Commons: Kráľova hoľa | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Kráľova hoľa je geomorfologickou časťou Kráľovohoľských Tatier. Nachádza sa na juhovýchodnom okraji pohoria a rovnomenný najvyšší vrch dosahuje 1 946 m n. m.[1]
Vymedzenie[upraviť | upraviť zdroj]
Územie leží na juhovýchodnom okraji Nízkych Tatier, v hlavnom hrebeni oddelené Ždiarskym sedlom od susednej časti Priehyba. Severne leží Teplická kotlina a na severovýchode nadväzuje Predná hoľa. Východný okraj lemuje Slovenský raj (podcelok Spišsko-gemerského krasu) a južným smerom nadväzuje Heľpianske podolie, ktoré je podcelkom Horehronského podolia.[2]
Ochrana územia[upraviť | upraviť zdroj]
Prakticky celé územie tejto časti Kráľovohoľských Tatier leží v Národnom parku Nízke Tatry, resp. jeho ochrannom pásme. Osobitne chránenou lokalitou je prírodná rezervácia Martalúzka.[3]
Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]
Kráľova hoľa, čoby jeden z národných vrchov Slovenska, je najnavštevovanejší vrch vo východnej časti Nízkych Tatier. Z horehronskej časti prístup na vrchol uľahčuje obslužná cesta k vysielaču, ktorý napomáha k jednoznačnej identifikácii vrchu. Značené turistické chodníky vedú z viacerých okolitých obcí a dolín, hrebeňom zo sedla Čertovica do Telgártu a sedla Besník prechádza 
červeno značená turistická magistrála Cesta hrdinov SNP. Práve hrebeňovka týmto pohorím patrí k najatraktívnejším túram, vyhľadávané sú tiež cyklotrasy, vedené dlhými liptovskými údoliami.
Na severnom svahu Kráľovej hole pramení Čierny Váh, blízko vrcholu na východnom svahu zasa rieka Hnilec a neďaleko Telgártu je (už v Horehronskom podolí) prameň Hrona.[3]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Nízke Tatry - Kráľova hoľa. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-03-14]. Dostupné online.
- ↑ a b mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-03-14]. Dostupné online.