Lajštroch
| Lajštroch | |
| vrch | |
.JPG) | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Regióny | Žilinský, Banskobystrický |
| Okresy | Liptovský Mikuláš, Brezno |
| Obce | Vyšná Boca, Brezno |
| Časť | Ďumbier |
| Pohorie | Nízke Tatry |
| Podcelok | Ďumbierske Tatry |
| Povodia | Váh, Hron |
| Nadmorská výška | 1 602,1 m n. m. |
| Súradnice | 48°54′43″S 19°42′48″V / 48,9119°S 19,7133°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  z Čertovice
|
  | |
 Poloha v rámci Žilinského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Lajštroch (1 602,1 m n. m.[1]) je vrch v Nízkych Tatrách. Leží nad Čertovicou, približne 13 km južne od Liptovského Hrádku.[2]
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa v strednej časti Nízkych Tatier, v geomorfologickom podcelku Ďumbierske Tatry a časti Ďumbier.[3] Leží na hranici Žilinského a Banskobystrického kraja a okresov Liptovský Mikuláš a Brezno a zasahuje na katastrálne územie mesta Brezno a obce Vyšná Boca.[4] Najbližšími sídlami sú severovýchodne situovaná Vyšná a Nižná Boca, východne je horské sedlo Čertovica a južným smerom obec Jarabá. Masív patrí do Národného parku Nízke Tatry.[2]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Lajštroch je súčasťou hlavného hrebeňa medzi Čertovicou a Ďumbierom (2 046 m n. m.). Súčasťou masívu je i rovnako vysoká kóta Rovienky, lokalizovaná východne. Geoportal však uvádza iba názov Lajštroch a Rovienky sú spomenuté iba ako starší názov rovnakého vrchu.[4] Severným smerom sa nachádza Chopec (1 548 m n. m.) a Rovná hoľa (1 723 m n. m.), západným Ďumbier a Besná (Králička) (1 807 m n. m.), južným Čučoriedková (1 316 m n. m.) a Beňuška (1 542 m n. m.) a východným Čertova svadba (1 463 m n. m.), Končisté (1 474 m n. m.) a Fišiarka (1 478 m n. m.).[1] Severné svahy odvodňuje riečka Boca do povodia Váhu, voda z južných odteká potokom Štiavnička do rieky Hron. Vrcholom vedie značená Cesta hrdinov SNP, spájajúca blízke sedlo s Chatou generála Milana Rastislava Štefánika.[2]
Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]
Vrcholovú časť pokrýva nízka hôľnatá vegetácia s nesúvislým porastom kosodreviny, ktorý umožňuje kruhový rozhľad. Z vhodných miest je možné pozorovať okolité vrcholy Nízkych Tatier, no tiež Vysoké a Západné Tatry, Poľanu, Veporské a Stolické vrchy.[5]
Prístup[upraviť | upraviť zdroj]
- po
červenej značke (Cesta hrdinov SNP):
- od východu z horského sedla Čertovica
- od západu od Chaty generála Milana Rastislava Štefánika
- po
zelenej značke cez Kumštové sedlo:
- po
žltej značke z Nižnej a Vyšnej Boce cez Kumštové sedlo[2]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Nízke Tatry - Kráľova hoľa. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-07-30]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-07-30]. Dostupné online.
- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-07-30]. Dostupné online. Archivované 2023-08-11 z originálu.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-07-30]. Dostupné online.