Končisté (vrch v Nízkych Tatrách)
| Končisté | |
| vrch | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Regióny | Banskobystrický, Žilinský |
| Okresy | Brezno, Liptovský Mikuláš |
| Obce | Bacúch, Vyšná Boca |
| Časť | Priehyba |
| Pohorie | Nízke Tatry |
| Podcelok | Kráľovohoľské Tatry |
| Povodia | Hron, Váh |
| Nadmorská výška | 1 473,7 m n. m. |
| Súradnice | 48°54′19″S 19°45′40″V / 48,9052°S 19,7612°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  z Čertovice (traverz)
|
  | |
 Poloha v rámci Banskobystrického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Končisté (1 473,7 m n. m.[1][2]) je vrch v Nízkych Tatrách. Leží nad Vyšnou Bocou, približne 13 km severovýchodne od Brezna.[3]
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa v strednej časti Nízkych Tatier, v geomorfologickom podcelku Kráľovohoľské Tatry a časti Priehyba.[4] Leží na hranici Banskobystrického a Žilinského kraja, okresov Brezno a Liptovský Mikuláš a zasahuje na katastrálne územie obcí Bacúch a Vyšná Boca.[5] Vrch sa nachádza nad horským sedlom Čertovica a najbližšími sídlami sú severne ležiaca Vyšná a Nižná Boca, západne situovaná Jarabá a juhovýchodne sa nachádza Braväcovo a Bacúch. Masív patrí do Národného parku Nízke Tatry.[3]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Končisté je súčasťou hlavného hrebeňa medzi horským sedlom Čertovica a Bacúšskym sedlom. Severne sa nachádza Chopec (1 548 m n. m.) a Fišiarka (1 478 m n. m.), východne Vrbovica (1 394 m n. m.), Jánov grúň (1 388 m n. m.) a Babina (1 516 m n. m.), južne Biela skala (1 250 m n. m.), Vrchbánsky grúň (1 435 m n. m.) a Beňuška (1 542 m n. m.) a západne Čertova svadba (1 463 m n. m.), Lajštroch (1 602 m n. m.) a Besná (1 807 m n. m.).[2] Severnú časť masívu odvodňuje Grúňový potok a Čertovica do Boce v povodí Váhu, voda z južných svahov odteká Bacúšskym potokom do Hrona. Na vrchol nevedie značený turistický chodník, no traverzom prechádza Cesta hrdinov SNP.[3]
Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]
Vrcholovú časť pokrýva nesúvislý riedky lesný porast, ktorý umožňuje obmedzený rozhľad. Z vhodných lokalít s nižšou vegetáciou je možné pozorovať okolité vrcholy Nízkych Tatier, no tiež Vysoké a Západné Tatry, Kremnické, Veporské a Stolické vrchy.[6]
Prístup[upraviť | upraviť zdroj]
- po
červenej značke (Cesta hrdinov SNP) traverzom:
- od západu z horského sedla Čertovica južným úbočím
- od východu zo sedla Homôľka cez Bacúšske sedlo
- po
modrej značke cez Bacúšske sedlo:
- od severu z Vyšnej Boce
- od juhu z Bacúcha cez Krškovu dolinu
- po
zelenej značke cez Sedlo za Lenivou od juhu z obce Beňuš cez Braväcovo[3]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 60.
- ↑ a b Nízke Tatry - Kráľova hoľa. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-08-17]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-08-17]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-08-17]. Dostupné online. Archivované 2023-08-11 z originálu.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-08-17]. Dostupné online.