Vrchbánsky grúň
| Vrchbánsky grúň | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Región | Banskobystrický |
| Okres | Brezno |
| Obce | Braväcovo, Bacúch |
| Časť | Priehyba |
| Pohorie | Nízke Tatry |
| Podcelok | Kráľovohoľské Tatry |
| Povodie | Hron |
| Nadmorská výška | 1 434,8 m n. m. |
| Súradnice | 48°52′42″S 19°45′51″V / 48,8783°S 19,7641°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | neznačený z Bacúcha |
  | |
 Poloha v rámci Banskobystrického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Vrchbánsky grúň (1 434,8 m n. m.[1][2]) je vrch v Nízkych Tatrách. Leží nad Bacúchom, približne 12 km severovýchodne od Brezna.[3]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v strednej časti Nízkych Tatier, v geomorfologickom podcelku Kráľovohoľské Tatry a časti Priehyba.[4] Leží v Banskobystrickom kraji, v okrese Brezno a zasahuje na katastrálne územie obcí Braväcovo a Bacúch.[5] Najbližšími sídlami sú južným smerom situované Braväcovo a Bacúch, západne leží Jarabá a severne je horské sedlo Čertovica a Vyšná Boca. Masív patrí do ochranného pásma Národného parku Nízke Tatry.[3]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Vrchbánsky grúň je súčasťou východne smerujúcej vetvy rázsochy, ktorá vybieha z masívu Čertovej svadby (1 463 m n. m.) v hlavnom hrebeni juhozápadným smerom na Beňušku (1 542 m n. m.). Vetva odbočuje v masíve Lenivej, južne od Sedla za Lenivou. Severným smerom sa nachádza Čertova svadba, Končisté (1 474 m n. m.) a Jánov grúň (1 388 m n. m.), východným Babina (1 516 m n. m.), Javorinka (1 241 m n. m.) a Biela skala (1 250 m n. m.), južným Michalová (1 149 m n. m.) a západným Kečka (1 529 m n. m.) a Beňuška.[2] Masív patrí do povodia Hrona, kde vodu zo západných svahov odvádza potok Leňuška, z južných Maková a z východných Bacúšsky potok. Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[3]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Vrcholovú časť pokrýva nesúvislý riedky, zväčša nízky porast, ktorý umožňuje kruhový rozhľad. Je tak možné pozorovať okolité vrcholy Nízkych Tatier, no tiež Vysoké a Západné Tatry, Poľanu, Veporské a Stolické vrchy.[6]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Na vrchol nevedie značený turistický chodník a prístup je možný hrebeňom cez Lenivú, prípadne Beňušskou alebo Krškovou dolinou.[3]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 60.
- 1 2 Nízke Tatry - Kráľova hoľa. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- 1 2 3 4 Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-08-14]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-08-14]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-08-14]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-08-14]. Dostupné online.