Nižná Boca

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°56′55″S 19°46′07″V / 48,9486°S 19,7686°V / 48.9486; 19.7686
Nižná Boca
obec
Nižná Boca - kostol.JPG
Evanjelický kostol
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Liptovský Mikuláš
Región Liptov
Rieka Boca
Nadmorská výška 851 m n. m.
Súradnice 48°56′55″S 19°46′07″V / 48,9486°S 19,7686°V / 48.9486; 19.7686
Rozloha 25,17 km² (2 517 ha) [1]
Obyvateľstvo 163 (31. 12. 2017) [2]
Hustota 6,48 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1350
Starosta Silvia Skusilová[3] (nezávislá)
PSČ 032 34 (pošta Malužiná)
ŠÚJ 510874
EČV LM
Tel. predvoľba +421-44
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad Nižná Boca
032 34 Nižná Boca 3
E-mailová adresa obec@niznaboca.sk
Telefón 044/ 5291 240
Fax 044/ 5291 240
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Žilinského kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Žilinského kraja
Wikimedia Commons: Nižná Boca
Webová stránka: http://www.niznaboca.sk/
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Nižná Boca je obec na Slovensku v okrese Liptovský Mikuláš.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Horská obec sa nachádza v južnej časti horného Liptova, v Bocianskej doline, na styku Ďumbierskych a Kráľovohoľských Tatier. Nižnou Bocou preteká riečka Boca, popri ktorej vedie cesta I/72, spájajúca Liptov s Horehroním cez horský priechod Čertovica. Spolu s Vyšnou Bocou je to stará banícka obec, dnes významné turistické stredisko Nízkych Tatier.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Povrchové rudy tu ťažili už Kelti, Slovania myli zlato a v 13. storočí alebo neskôr prišli nemeckí baníci. Prvýkrát je obec doložená v roku 1342. V 16. storočí sa ťažila železná ruda až vo výške 1700-1 900 m n. m. Prvý záznam o existenii miestneho evanjelického cirkevného zboru pochádza už z roku 1540. Nemci sa vysťahovali alebo slovakizovali a v 19. storočí baníctvo zaniklo. V 30. rokoch 20. storočia sa osada začala meniť na centrum zimného športu.

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Evanjelický kostol, jednoloďová neskoroklasicistická stavba so segmentovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z roku 1844. V roku 1939 došlo ku stavbe neorománskej veže. V interiéri sa nachádza trojramenná drevená empora. Strop je plochý doskový s baníckymi insígniami. Oltár kazateľnicového typu pochádza z prvej polovice 20. storočia. Zo staršieho zariadenia sa dochovali patronátne lavice a empírová krstiteľnica. Fasády kostola sú členené lizénami a segmentovo ukončenými oknami v dvoch úrovniach. Veža vyrastá z mierne predstaveného rizalitu. Ukončená je ihlancovou helmicou.
  • Súbor ľudových baníckych domov, ide o zrubové trojpriestorové stavby (často dvojdomy) s typickým priedomím z prednej strany a sedlovou strechou s podlomenicou.[4] Dispozícia domu sa skladala z hlavnej izby s pecou, kuchyne a pitvora, vstupnej priedsiene. Domy často nemali komíny a dym z pece šiel priamo na povalu. Zvláštnosťou sú senníky - maštale, ľudovo nazývané stajička alebo staja, ktoré sú rozstrúsené po okolitých lúkach. Tu sa celoročne zazimovával dobytok. V spodnej časti bol samotný dobytok a v hornej časti bolo uskladnené seno.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2017 [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-03-27. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]