Kráľova Lehota

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°01′17″S 19°47′38″V / 49,0215°S 19,7940°V / 49.0215; 19.7940
Kráľova Lehota
obec
Kralova Lehota The Village2.JPG
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Liptovský Mikuláš
Región Liptov
Rieky Váh, Boca
Nadmorská výška 677 m n. m.
Súradnice 49°01′17″S 19°47′38″V / 49,0215°S 19,7940°V / 49.0215; 19.7940
Rozloha 19,61 km² (1 961 ha) [1]
Obyvateľstvo 590 (31. 12. 2017) [2]
Hustota 30,09 obyv./km²
Prvá pís. zmienka Koncom 13. storočia
Starosta Vladimír Kapríni[3] (nezávislý)
PSČ 032 33
ŠÚJ 510564
EČV LM
Tel. predvoľba +421-44
Adresa obecného
úradu
Kráľova Lehota 39
032 33
E-mailová adresa poslať email
Telefón 0445522801
Fax 044/5522801
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Žilinského kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Žilinského kraja
Wikimedia Commons: Kráľova Lehota
Webová stránka: www.kralovalehota.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Kráľova Lehota je obec na Slovensku v okrese Liptovský Mikuláš.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Obec sa nachádza na Hornom Liptove, na sútoku riek Boca a Váh. Je zovretá v úzkom výbežku Liptovskej kotliny, zo severu Kozími chrbtami a z juhu Nízkymi Tatrami. Východne od obce vzniká sútokom Bieleho a Čierneho Váhu naša najdlhšia rieka.

Západným okrajom vedie cesta I/72 na Čertovicu a Horehronie, ktorú tu križuje I/18 z Liptovského Hrádku na Poprad. Severným okrajom obce vedie aj železničná trať Žilina – Košice, na ktorú sa tu v minulosti napájala Považská lesná železnica.

Liptovský Hrádok je vzdialený 6 km západným smerom, Poprad 42 km východne a Brezno 39 km južne.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Kráľova Lehota bola založená na prelome 13. a 14. storočia kráľovskými služobníkmi, strážiacimi tunajšie lesy a poľovný revír. Osada bola vybudovaná na strategicky výhodnom mieste, kontrolujúcom cesty do Bocianskej i Čiernovážskej doliny. Vyvíjala sa ako zemianska obec a hoci nepatrila medzi veľké sídla, na konci 16. storočia v nej stálo až 12 kúrií. Pri sčítaní ľudu tu žilo v roku 1785 až 190 šľachticov, v roku 1841 ich bolo už 400. Obyvatelia sa živili poľnohospodárstvom, chovom oviec a dobytka, pltníctvom a drevorubačstvom.

Prírodné podmienky, najmä dostatok dreva a vodnaté bystriny, vytvárali vhodné podmienky pre ťažbu a spracovanie dreva, no tiež budovanie vodou poháňaných zariadení. Okrem píl tu boli vybudované mlyny, hámre či stupy. V polovici 19. storočia bola vybudovaná vysoká pec, pre potreby ktorej sa v okolí vyrábalo drevené uhlie. V medzivojnovom období tu bola postavená továreň na výrobu nábytku, ktorá v súčasnosti produkuje dyhy, laťovky a preglejky. Výnimočné dielo v podobe prečerpávacej elektrárne s inštalovaným výkonom 735,16 MW bolo v Čiernovážskej doline spustené do prevádzky v roku 1983.

Obec patrila pod farnosť Hybe, kaplnku si v osade Čierny Váh vybudovali v roku 1803. Artikulárny kostol z roku 1784 zhorel v roku 1881, preto bol na jeho mieste postavený murovaný chrám. Evanjelická škola pôsobila v obci od začiatku 18. storočia, o storočie neskôr pribudla aj katolícka a súkromná židovská škola. V roku 1895 sa tieto školy zlúčili do štátnej školy, ktorá zanikla v roku 1977. V jej priestoroch bola v roku 1987 zriadená internátna Špeciálna materská škola, v roku 2006 zmenená na Detský domov. Materská škola v obci funguje už od konca 19. storočia, kultúrny dom si svojpomocne postavili obyvatelia v roku 1957.

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Evanjelický kostol, jednoloďová neogotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z rokov 18841894. Stojí na mieste dreveného tolerančného kostola z roku 1784, ktorý bol zničený požiarom.[4] V interiéri sa nachádza empora a oltár s obrazom Ježiš v Getsemanskej záhrade, eklektická stĺpová architektúra ukončená lomeným oblúkom. Súčasťou interiéru je aj voľný erb zemianskej rodiny Lehotských. Fasády kostola sú členené opornými piliermi a oknami s lomeným oblúkom. Veža je osemuholníková, ukončená trojuholníkovými štítmi a ihlancovou helmicou.
  • Rímskokatolícky kostol Najsvätejšej Trojice v osade Čierny Váh, jednoduchá jednoloďová stavba so segmentovým ukončením presbytéria, bez veže, z roku 1803. Stavbu postavil komorský úrad v Liptovskom Hrádku. Kostol má hladké fasády so segmentovo ukončenými oknami a kordónovou rímsou. Priečelie má mierne predstavaný rizalit. Pri kostole stojí drevená zvonica so šindľovou zvonovitou strechou. Vo zvonici je umiestnený hodnotný historický hodinový stroj.
  • Kaštieľ Jána Lehotského, jednopodlažná dvojtraktová klasicistická stavba na pôdryse písmena L z prvej tretiny 19. storočia. Úpravami prešiel v rokoch 1976-1980.[5] Fasáde kaštieľa dominuje dvojosový rizalit členený polostĺpmi a ukončený trojuholníkovým štítom s tympanónom. Krídla sú členené pilastrami s kanelovaním. Okná majú priofilované nadokenné rímsy a šambrány. Bočný štít má prelamovanú rímsu. V dvornej časti kaštieľa sa nachádza reprezentatívny trojosový portikus. V súčasnosti v objekte sídli materská škola.
  • Vila Alojza Štróbla, dvojpodlažná romantická stavba s prvkami neogotiky na pôdoryse obdĺžnika s monumentálnou nárožnou vežou z roku 1750. V roku 1891 sochár odkúpil starší objekt, svoj rodný dom a prestaval ho na rekreačnú vilu v rokoch 1905-1906.[6] V roku 1929 vila vyhorela, čím startila časť svojho architektonického výrazu. V neskoršom období bola viackrát necitlivo prestavovaná. Z pôvodných prvkov sa dochoval najmä monumentálny reliéf na veži zobrazujúci v nike sediaceho kráľa Mateja Korvína. V súčasnosti sa tu nachádza rekreačné stredisko Kotva.

Kultúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Silnú tradíciu si zachovali Fašiangy a ich sprievodné akcie - sprievod obcou a tanečná zábava s pochovávaním basy.
  • V obci funguje ekumenický spevokol.
  • Divadelné predstavenia sa v obci hrali už od roku 1911, ochotnícke divadlo postupne zaniklo po zrušení školy.
  • Rezbárstvo propaguje Ivan Lenčo, vyrábajúci valašky, črpáky, sošky, plastiky, poľovnícke ozdoby, pažby na poľovnícke pušky a iné.
  • V bývalej pastierni je rezbárska galéria s expozíciou rezbárskych prác, sídli tu Spolok rezbárov na Slovensku.

Organizácie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Dobrovoľná hasičská jednota - bola založená v roku 1927 a okrem hasičských zásahov a cvičení organizovali tanečné zábavy a podujatia pre mládež.
  • Futbalový oddiel - vznikol v roku 1929, neskôr pribudli kolkári, bežkári a biatlonisti.
  • Červený kríž - miestnu organizáciu založili v roku 1952 a zameriava sa na organizovanie osvetových podujatí, kurzov, zájazdov a tanečných zábav.

Osobnosti obce[upraviť | upraviť zdroj]

Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • BIZUB, František: Priemyselné objekty v Kráľovej Lehote a okolí v 18. - 19. storočí. In. Pamiatky a múzeá, r. 56, 2007, č. 4, s. 46 – 49.
  • BIZUB, František: Z dejín Kráľovej Lehoty 1361 - 2006. Kráľova Lehota : Obecný úrad, 2006. 1. vyd. 339 s. ISBN 80-969503-9-8

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2017 [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-03-27. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2014-11-21. Dostupné online.
  4. História [online]. Oficiálne stránky obce Kráľova Lehota. Dostupné online.
  5. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  6. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]