Kanelúra

Časť kanelovaného drieku a hlavice iónskeho stĺpa

Kanelúra (z lat. canalis – žľab) je jednotlivý zvislý žliabok drieku stĺpa alebo pilastra alebo súhrn takýchto žliabkov (tento súhrn sa nazýva aj kanelovanie, kanelácia alebo žliabkovanie). Mávajú rôzne profily.

Stĺp alebo pilaster pokrytý kanelúrami sa označuje ako kanelovaný stĺp alebo kanelovaný pilaster. Kanelovanie/žliabkovanie stĺpov sa objavilo v egyptskej starovekej a v perzskej architektúre. Najhojnejšie sa však kanelúry používali v klasickej rádovej architektúre, kde sú kanelúrami pokryté drieky stĺpov veľmi často, a predovšetkým v antickom Grécku a Ríme prakticky vždy.

Kanelúry dórskych stĺpov sú pomerne ploché, je jich 16 – 22 a stretávajú sa v ostrých hrankách. Kanelúry iónskych stĺpov bývajú hlbšie, je ich 20 – 24 a leží medzi nimi zvislý pásik. Podobne sú riešené i kanelúry korintských stĺpov, kde bývajú, predovšetkým v Rímskej architektúre, do spodných častí kanelúr vsunuté navyše ešte oblé prúty. V gotickej architektúre sa kanelúry používali najmä na ostenia.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kanelura na českej Wikipédii.