Bobrovec (obec)
| Bobrovec | ||
| obec | ||
 | ||
|
||
| Štát |  Slovensko | |
|---|---|---|
| Kraj | Žilinský kraj | |
| Okres | Liptovský Mikuláš | |
| Región | Liptov | |
| Vodné toky | Jalovčanka, Bobrovecký potok | |
| Nadmorská výška | 635 m n. m. | |
| Súradnice | 49°07′09″S 19°36′40″V / 49,119167°S 19,611111°V | |
| Rozloha | 31,13 km² (3 113 ha) [1] | |
| Obyvateľstvo | 2 007 (31. 12. 2025) [2] | |
| Hustota | 64,47 obyv./km² | |
| Prvá pís. zmienka | 1231 | |
| Starosta | Ladislav Sedlák[3] (KDH) | |
| PSČ | 032 21 | |
| ŠÚJ | 510327 | |
| EČV (do r. 2022) | LM | |
| Tel. predvoľba | +421-44 | |
| Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Bobrovec 90 032 21 Bobrovec | |
| E-mailová adresa | bobrovec@bobrovec.eu | |
| Telefón | 559 65 01 | |
| Fax | 559 65 01 | |
  Poloha obce na Slovensku
| ||
 Interaktívna mapa obce | ||
| Wikimedia Commons: Bobrovec, Liptovský Mikuláš District | ||
| Webová stránka: bobrovec.eu | ||
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | ||
| Freemap Slovakia: mapa | ||
| OpenStreetMap: mapa | ||
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | ||
Bobrovec je obec na Slovensku v okrese Liptovský Mikuláš.
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Leží v Smrečianskej pahorkatine, geomorfologickej časti Liptovskej kotliny, v údolí Bobroveckého potoka a riečky Jalovčanka.[4] Obcou vedie cesta III/2321, ktorá sa v Liptovskej Ondrašovej pripája na cestu II/584 do Liptovského Mikuláša. Centrum okresného mesta je vzdialené 6 km južne, Ružomberok je vzdialený 30 km západne a krajské mesto 91 km rovnakým smerom.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Napriek tomu, že najstaršia písomná zmienka o obci sa zachovala až v listine Ondreja II. z roku 1231, predpokladá sa skoršie osídlenie tejto lokality. Trhové právo získal už v roku 1310 a najstaršia pečať s legendou Sigillum Ubs Majoris Bobrocz 1392 pochádza už z roku 1392. Mestské artikuly, vychádzajúce z Magdeburského práva poukazujú na významné postavenie Bobrovca, ktorý mal viaceré znaky mesta, ako pečať, pranier a cechy. Mestský štatút uvádza aj listina kráľa Mateja z roku 1482. Typickým zamestnaním obyvateľstva v stredoveku bolo remeselníctvo, obchod a povozníctvo.
Prosperitu obce dokladá výstavba gotického kamenného kostola sv. Juraja už koncom 15. storočia, z ktorého sa zachoval zvon s letopočtom 1527. Chrám bol prestavaný na barokový v 17. storočí, kedy bol Bobrovec istý čas sídlom Liptovskej župy. Významnými stavbami bola tiež fara a škola, z neskoršieho obdobia (1875) potom aj budova mestskej sporiteľne.
Z roku 1718 pochádza zmienka o založení tesárskeho cechu, murársky vznikol v roku 1740, muzikantský sa spomína v roku 1767. V roku 1830 sa spomína prvá škola, vznik urbáru je datovaný rokom 1849. V roku 1851 obec zdecimovala epidémia moru i cholery, ktoré si vyžiadali 158 obetí. Pre chorých v tom čase zriadil správca farnosti Peter Árvay v kostole lazaret. V roku 1882 bol v obci založený hasičský zbor, no ani ten v roku 1899 neochránil obec pred požiarom, ktorý zničil polovicu obydlí. Dychová hudba mala svoju organizáciu od roku 1888, prvé divadelné predstavenie sa odohralo v roku 1895. Potravné družstvo bolo založené v roku 1895, o rok neskôr sa datuje vznik miestnej tehelne.
Rozvoj kultúry bol oživený po vzniku prvej republiky, kedy bola založená obecná knižnica (1919), spolok Občianska beseda (1920) a Kultúmo-vzdelávací spolok Orol (1921). Elektrifikácia domácností prebehla už v roku 1930, o tri roky neskôr bola založená telovýchovná jednota. Po skončení II. svetovej vojny (4. mája 1945) nastalo postupné budovanie obce - v roku 1952 bola postavená nová budova obecného úradu, budova novej školy bola dokončená v roku 1963. Turistická chata v Červenci bola dokončená v roku 1971, športový areál bol sprístupnený o tri roky neskôr a telocvičňa začala slúžiť verejnosti v roku 1979. Z významných investícii možno spomenúť výstavbu domu smútku (1986), realizáciu prístavby kultúrneho domu (1995), no tiež rekonštrukcie kostola (1999), kultúrneho domu (2006) a kostolných zvonov a organa (2009:).[5]
Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Rímskokatolícky kostol sv. Juraja, jednoloďová pôvodne gotická stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou zo začiatku 14. storočia. Renesančnou prestavbou prešiel v rokoch 1550-1560. Ďalšie úpravy nasledovali v baroku v rokoch 1777-1784 a v duchu klasicizmu v roku 1830. Nachádza sa tu barokový hlavný oltár z druhej polovice 18. storočia s obrazom sv. Juraja od J. B. Klemensa z roku 1854. Klemens je aj autorom celkovej výmaľby kostola. Kazateľnica v štýle luiséz pochádza z rovnakého obdobia ako oltár. Krstiteľnica je kamenná zo 16. storočia. Nachádza sa tu voľná socha Madony z druhej polovice 17. storočia.[6] Kostol má hladké fasády s polkruhovo ukončenými oknami. Priečeliu dominuje štít s prelamovanou rímsou a párom ník. Veža je ukončená barokovou helmicou s laternou. Nachádza sa tu zvon z roku 1527.
Kostol sv. Juraja
Priečelie kostola
Oltár v kostole
- Cintorínsky kríž s modliacimi sa anjelmi, klasicistické súsošie od J. B. Klemensa z roku 1851.[8] Uprostred súsošia umiestneného v areáli cintorína sa nachádza korpus na kríži lemovaný dvoma sochami modliacich sa anjelov.
- Dedinská zvonica, ľudová drevená stavba na pôdoryse štvorca so stanovou strechou.
Socha sv. Juraja
Obecná zvonica
Turizmus
[upraviť | upraviť zdroj]Približne 3 km juhozápadne leží vodná nádrž Liptovská Mara, 5 km západne leží Aquapark Tatralandia. Cez susedný Jalovec sú prístupné Západné Tatry a Jalovecká dolina s viacerými možnosťami turistických túr.[9]
Občianska vybavenosť
[upraviť | upraviť zdroj]Bobrovec má v rámci občianskej a technickej vybavenosti prakticky všetky dôležité inštitúcie: základnú i materskú školu, knižnicu, poštu, kostol, telocvičňu, futbalové ihrisko, hotel, penzión i turistickú ubytovňu. Služby poskytuje predajňa potravinárskeho i nepotravinárskeho tovaru a ambulancia praktického lekára. Vybudovaný je verejný vodovod i kanalizácia.[10]
Najnovšie bol v obci renovovaný Kultúrny dom kde bola pristavená časť s verejnou knižnicou a internetom. V obci je niekoľko penziónov a reštaurácií, množstvo privátov. V priebehu letných prázdnin bola zrekonštruovaná školská jedáleň.
Osobnosti obce
[upraviť | upraviť zdroj]Rodáci
[upraviť | upraviť zdroj]- Martin Moncovicenus (* 1593 – † 1624), humanistický spisovateľ
- Maximilián Jalovecký (* 1817 – † 1889), autor učebníc
- Ambro Pietor (* 1843 – † 1906), publicista, politik
- Jozef Sivák (* 1886 – † 1959), politik
- Marta Longauerová, rod. Mašurová (* 1888 – † 1958), spisovateľka, dramatička
- Jozef Kello (* 1889 – † 1951), herec
- Marian Trizna (* 1897 – † 1966), básnik
- Peter Gašparík (* 1977), spisovateľ a režisér
- Július Kustra (*1884 – † 1943), kníhkupec
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Hustota obyvateľstva – obce [om7014rr] : Rozloha (Štvorcový meter) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2026-03-31, [cit. 2026-04-01]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [om7101rr] [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2026-03-31, [cit. 2026-04-01]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-05-01]. Dostupné online. Archivované 2017-09-23 z originálu.
- ↑ BOBROVEC, Obec. História [online]. bobrovec.eu, [cit. 2018-05-13]. Dostupné online.
- ↑ Bobrovec - Kostol sv. Juraja [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-05-12]. Dostupné online.
- ↑ BOBROVEC, Obec. Základné informácie [online]. bobrovec.eu, [cit. 2018-05-13]. Dostupné online.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bobrovec (obec)
