Zadná hoľa
| Zadná hoľa | |
| vrch | |
 Zadná hoľa z Homôľky | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Regióny | Žilinský, Banskobystrický |
| Okresy | Liptovský Mikuláš, Brezno |
| Obce | Malužiná, Polomka |
| Časť | Priehyba |
| Pohorie | Nízke Tatry |
| Podcelok | Kráľovohoľské Tatry |
| Povodie | Váh |
| Nadmorská výška | 1 619,4 m n. m. |
| Súradnice | 48°54′32″S 19°52′39″V / 48,909°S 19,8774°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  z Polomky |
  | |
 Poloha v rámci Žilinského kraja
| |
| Wikimedia Commons: Zadná hoľa | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Zadná hoľa (1 619,4 m n. m.[1]) je vrch v Nízkych Tatrách. Leží nad Polomkou, približne 20 km severovýchodne od Brezna.[2]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v strednej časti Nízkych Tatier, v geomorfologickom podcelku Kráľovohoľské Tatry a časti Priehyba.[3] Leží na hranici Žilinského a Banskobystrického kraja, na pomedzí okresov Liptovský Mikuláš a Brezno a zasahuje na katastrálne územie obce Malužiná a Polomka.[4] Najbližšími sídlami sú južne situované obce Heľpa, Závadka nad Hronom a Polomka, západným smerom leží Vyšná a Nižná Boca, severozápadne sa nachádza Malužiná a Kráľova Lehota, severne osady Svarín a Čierny Váh. Vrch je súčasťou Národného parku Nízke Tatry.[2]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Zadná hoľa leží v hlavnom hrebeni Kráľovohoľských Tatier, medzi Homôľkou (1 660 m n. m.) a Oravcovou (1 544 m n. m.). Severným smerom z nej vybieha rázsocha Veľkého boku (1 727 m n. m.), rovnakým smerom sa nachádza aj sedlom oddelená Zadná Široká (1 534 m n. m.), Domárka (1 464 m n. m.), Malý bok (1 534 m n. m.) a Nemecká (1 534 m n. m.). Východným smerom leží Javorový grúň (1 210 m n. m.), Malá Vápenica (1 487 m n. m.), Veľká Vápenica (1 691 m n. m.), Kolesárová (1 508 m n. m.) a Oravcová (1 544 m n. m.), južným sa ponad blízke Horehronské podolie črtá Kľak (1 409 m n. m.) a Fabova hoľa (1 439 m n. m.) a západným smerom leží sedlom Homôľka oddelený rovnomenný vrch (1 660 m n. m.), no tiež Javorinka (1 241 m n. m.), Babina (1 516 m n. m.), Vrbovica (1 394 m n. m.) a Kvasna (1 424 m n. m.).[1] Severnú časť hrebeňa odvodňuje Hodruša, čoby prítok riečky Boca a riečka Ipoltica do Váhu, voda z južných častí odteká Veľkým potokom do Hrona. Vrcholovou časťou vedie hrebeňová magistrála.[2]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Vrcholovú časť pokrýva nízka hôľnatá vegetácia, umožňujúca kruhový rozhľad. Pri vhodných podmienkach je možné pozorovať mnohé vrcholy Nízkych Tatier, no tiež časť Vysokých a Západných Tatier, Chočských vrchov a Oravskej Magury, južným smerom Poľanu, Veporské a Stolické vrchy.[5]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]- po
červeno značenej magistrále (Cesta hrdinov SNP) po hlavnom hrebeni:
- od západu z Čertovice cez Havraniu poľanu a sedlo Homôľka
- od východu zo sedla Priehyba cez Oravcovú
- po
žlto značenom chodníku zo severu zo Svarína cez Sedlo pod Veľkým bokom - po
modrej značke:
- od juhu zo Závadky nad Hronom cez Oravcovú
- zo severozápadu z Malužinej cez Sedlo pod Veľkým bokom
- po
zelenej značke od juhu z Polomky cez sedlo Homôľka[2]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- 1 2 Nízke Tatry - Kráľova hoľa. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- 1 2 3 4 Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-08-26]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-08-26]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-08-26]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-08-26]. Dostupné online.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zadná hoľa
