Čertovica (vrch v Nízkych Tatrách)
| Čertovica | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Prešovský |
| Okres | Poprad |
| Obec | Vikartovce |
| Časť | Predná hoľa |
| Pohorie | Nízke Tatry |
| Podcelok | Kráľovohoľské Tatry |
| Povodie | Hornád |
| Nadmorská výška | 1 427,9 m n. m. |
| Súradnice | 48°56′13″S 20°08′53″V / 48,9369°S 20,148°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  z Vernára (traverz)
|
  | |
 Poloha v rámci Prešovského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Čertovica (1 427,9 m n. m.[1][2]) je vrch v Nízkych Tatrách. Leží nad obcou Vikartovce, približne 16 km juhozápadne od Popradu.[3]
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa vo východnej časti Nízkych Tatier, v geomorfologickom podcelku Kráľovohoľské Tatry a časti Predná hoľa.[4] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a na katastrálnom území obce Vikartovce.[5] Najbližším sídlom je severozápadne situovaná Liptovská Teplička, severným smerom ležia Vikartovce a Kravany, severovýchodným Spišské Bystré a východným obec Vernár.[3]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Čertovica leží v rázsoche, ktorá vybieha severozápadným smerom z Úplazu (1 555 m n. m.), kde sa napája na hrebeň, vedúci na Kráľovu hoľu (1 946 m n. m.). Severným smerom leží Brdárová (1 107 m n. m.), Holý vrch (1 077 m n. m.) a Vysoký vrch (1 148 m n. m.), východným Koreň (1 335 m n. m.), Človečia hlava (1 269 m n. m.), Madejová (1 365 m n. m.), Predná hoľa (1 546 m n. m.) a Prostredný vrch (1 445 m n. m.), južným Úplaz, Tri kopce (1 507 m n. m.), Kráľova hoľa, Záturňa (1 302 m n. m.), Dzurová (1 559 m n. m.) a Kolibisko (1 388 m n. m.) a západným Opálené (1 303 m n. m.), Panská hoľa (1 429 m n. m.) a Skorkovec (1 157 m n. m.).[2] Vrch sa nachádza na pomedzí Liptova a Spiša a jeho svahy odvodňuje v južnej časti Čierny Váh, na zvyšnej časti prítoky Hornádu.[3] Vrch traverzuje turistický chodník z Vikartoviec do Smrečinského sedla.[3]
Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]
Vrchol pokrýva súvislý lesný porast, no na blízkych svahoch sú horské lúky, umožňujúce obmedzený rozhľad. Z odlesnených lokalít je možné pozorovať mnohé vrcholy Nízkych Tatier, no tiež Branisko, Levočské vrchy, Kozie chrbty, Vysoké a Západné Tatry.[6]
Prístup[upraviť | upraviť zdroj]
Na vrchol nevedie značená trasa, no východným úbočím prechádza 
zelený chodník z obce Vikartovce cez rázc. Doštianky (napojenie chodníka z Liptovskej Tepličky) do Smrečinského sedla, kde je významná križovatka turistických trás.[3]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 61.
- ↑ a b Nízke Tatry - Kráľova hoľa. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-09-11]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-09-10]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-09-10]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-09-10]. Dostupné online.