Granodiorit

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Granodiorit
Granodiorit z oblasti Dúbravy, Nízke Tatry
Granodiorit z oblasti Dúbravy, Nízke Tatry
Zloženie
Hlavné minerály kremeň, plagioklas, ortoklas, biotit, amfibol
Akcesórie titanit, zirkón, magnetit, apatit
Vlastnosti
Textúra zrnitá
Farba biela, sivá

Granodiorit je felzická intruzívna hornina prechodného zloženia medzi granitom (žulou) a dioritom. Patrí do skupiny granitoidov. Tieto horniny, od ktorých je makroskopicky ťažko rozlíšiteľný sú si všetky veľmi podobné. Plutonický ekvivalent dacitu.

Označenie horniny zaviedol v roku 1893 G. F. Becker[1].

Vlastnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Granodiority sú zväčša rovnomerne zrnité. Má hypidiomorfnú štruktúru. Porfýrickou štruktúrou sa vyznačuje granodioritový porfýr[2], alebo tiež granodiority zo Škótska, s väčšími výrastlicami draselných živcov[3].

Minerálne zloženie[upraviť | upraviť zdroj]

Granodiorit v diagrame QAPF
Výbrus granodioritu v polarizčnom mikroskope, možno pozorovať plagioklas, hornblend, kremeň a biotit.

Obsahuje plagioklas, draselný živec a kremeň. Plagioklas, resp. oligoklas a andezín tvorí asi 50 % a kremeň asi 30 % minerálov. Priemerný obsah SiO2 v granodiorite sa pohybuje od 66 do 67 %, čo zodpovedá asi 22 % voľného kremeňa[3]. Draselné živce (ortoklas, mikroklín) je spolu s bázickými minerálmi zastúpený menej významne[4]. Z tmavých minerálov je najčastejší biotit, menej amfibol. Akcesorické minerály tvorí apatit, titanit, zirkón a magnetit.

Granodiority bez K-živcov sa označujú ako trondhejmit. Výlevným ekvivalentom granodioritov je ryodacit.

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

Vo svete[upraviť | upraviť zdroj]

Tvoria podstatnú časť batolitov v Kalifornii, či Donegalského masívu v Spojenom kráľovstve[3]. V Českom masíve je rozšírený v stredočeskom plutóne (sázavský a blatenský typ), aj v brnenskom plutóne a žulovskom masíve[1].

Na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

V Západných Karpatoch sa granodiority vyskytujú spolu so žulou. Granodiority budujú podstatné časti kryštalinika vystupujúceho v Západných Karpatoch. V oblasti tatrika je rozšírený prašivský a ďumbiersky granodiorit, ktoré sa podieľajú na stavbe jadra Ďumbierských Nízkych Tatier. Vyskytuje sa tiež v oblasti modranského masívu v Malých Karpatoch. Vo veporiku sa vyskytuje sihliansky granodiorit s titanitom[4]. Terciérne subvulkanické granodioritové porfýry tvoria výplň Štiavnického stratovulkánu.

Použitie[upraviť | upraviť zdroj]

Slovenské granodiority, keďže sú značne tektonicky porušené, sa hodia len na výrobu kameniva, ako lomový kameň, do betónov atď[4]. Podobne ako ostatné granitoidy môže byť využívaný ako obkladový a dekoračný kameň. Z granodioritu je vytesaná napríklad Rosettská doska.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b www.geologie.estranky.cz - Přehled názvů hornin (Online) prístup: 6.11.2008
  2. Konečný, V., 2008: Neogénny vulkanizmus na území Slovenska. (príloha k článku na s. 16 - 21) Enviromagazín 13
  3. a b c Krist, E., Krivý, M., 1985: Petrológia. Alfa, Bratislava, 464 s.
  4. a b c http://www.mineraly.sk (Online) prístup 17.3.2009

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]