Kynceľová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°45′04″S 19°11′09″V / 48.7510°S 19.1857°V / 48.7510; 19.1857
Kynceľová
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Banská Bystrica
Región Pod Panským Dielom
Nadmorská výška 385 m n. m.
Súradnice 48°45′04″S 19°11′09″V / 48.7510°S 19.1857°V / 48.7510; 19.1857
Rozloha 1,17 km² (117 ha) [1]
Obyvateľstvo 376 (31. 12. 2014) [2]
Hustota 321,37 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1436
Starosta Martina Kubišová[3] (nezávislá)
PSČ 974 01 (pošta Banská Bystrica 1)
ŠÚJ 557277
EČV BB
Tel. predvoľba +421-48
E-mailová adresa kyncelova@kyncelova.sk
Telefón 048 / 414 60 16
Fax 048 / 414 60 16
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja.
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.panskydiel.sk
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Kynceľová je obec na Slovensku v okrese Banská Bystrica.

Obec vznikla asi v 13. storočí ako poddanská obec na banskobystrickom mestskom teritóriu s názvom Kunzelfalva. Prvá písomná zmienka je z novembra roku 1435, v súvislosti so sporom zemanov "Sásovských" a "Kynceľovských", ktorý riešil kráľ Žigmund.

Prvá historická zmienka sa datuje od roku 1435 pod názvom Kunczelfalva. Postupne sa názov obce menil na 1489 Kunczldorf, Kinczeldorf; 1680 Kinczelowa; 1808 Kyncelowa; maďarsky Göncölfalva až po dnešný názov Kynceľová. Obec vznikla ako poddanská obec v 13. storočí na banskobystrickom mestskom teritóriu. V rokoch 1496-1526 patrila Thurzovcom, potom mestu Banská Bystrica. V roku 1828 mala 14 domov a 107 obyvateľov. Popri poľnohospodárstve sa v 18.-20.storočí obyvatelia zaoberali povozníctvom. Začiatkom 20. storočia boli známi ako tesári a murári. V roku 1962 sa poľnohospodári zlúčili so Sásovou, Rúdlovou a Zvolenskými Nemcami. Neskôr bola mestskou časťou Banskej Bystrice. Dnešná Kynceľová je samostatná obec so svojou samosprávou.

Kynceľová leží neďaleko Banskej Bystrice. Banská Bystrica bola v poradí piatym mestom, ktoré dostalo v 13. storočí privilégiá od panovníka. Kráľ povolil ťažiť zlato, striebro a všetky ostatné kovy, a to na celom území zvolenskej stolice. 14. storočie naplnilo dejiny mesta ďalším rozvojom baníctva, hutníctva a inými aktivitami. Základnou banskou slobodou bolo právo vyhľadávať a potom dobývať rudu a spracovávať ju na kov. Baníci a hutníci boli svojim spôsobom slobodní ľudia, oslobodení od daní, vojenských povinností a poddanských robôt a mali právo voľne sa sťahovať. V tomto storočí popri ťažbe zlata a striebra výrazne stúpla ťažba medených rúd na lokalitách neďaleko mesta. Banská Bystrica postupne získavala epiteton medené mesto (zlatá Kremnica a strieborná Banská Štiavnica).

Už v tomto storočí patrila Banská Bystrica medzi hlavné strediská remesiel. Do mesta sa sťahovali remeselníci, ktorí zabezpečovali potreby baníkov a ťažiarov. Odrazu sa ukázal problém so zásobovaním takéhoto množstva ľudí jedlom. Preto panovník udelil privilégiá Kynceľovej a ďalším obciam Pod Panským Dielom s podmienkou, že budú baníkov, remeselníkov a všetkých ľudí žijúcich v meste a okolí zásobovať potravinami. Vtedy nastal rozvoj poľnohospodárstva a gazdovstva aj v Kynceľovej. Tu má korene aj obecný erb. V striebornom štíte vysoké zelené trojvršie preložené zo spodného okraja štítu vyrastajúcimi troma veľkými zlatými klasmi na listnatých steblách. Nový erb, kde trojvršie symbolizuje miestne vrchy - Malý, Panský a Selecký diel, klasy ilustrujú zdroj obživy obyvateľov obce. Toto obdobie zanechalo stopy i v prezývkach, ako napr. do Gazdov.

V 20. storočí časť obyvateľov Kynceľovej sa vyznačovala murárskou zručnosťou. Svedčia o tom i prezývky Palierik, do Palierov (v dnešnej terminológii je to stavebný dozor). Podieľali sa na výstavbe Národného domu v Banskej Bystrici, budovaní Budapešti, ale svojou zručnosťou sa uplatnili i v ďalekej Argentíne v meste Mendoza pod juhoamerickým pohorím Andy.

V roku 1828 mala 14 domov a 107 obyvateľov. Popri poľnohospodárstve sa v 18. - 20. storočí zaoberali povozníctvom. V roku 1840 bola založená cirkevná evanjelická a.v. Škola, do ktorej chodili žiaci z obcí Nemce, Selce, Senica a Majer. Do školy sem chodil aj známy herec a režisér Paľo Bielik (predstaviteľ Jánošíka), ktorý tu mal svoje prvé divadelné vystúpenia a v tejto škole hrával ochotnícke divadlo. Dnes sa v budove školy nachádza Obecný úrad.

Obec leží v strednej časti podcelku Bystrického podolia na úpätí Nízkych Tatier v nadmorskej výške od 360 do 450 m n. m. Patrí do klastra Pod Panským Dielom, čo je vrch vypínajúci sa nad obcami patriacimi do spomenutého klastra. Kynceľová je jednou z nástupných obcí do rekreačnej oblasti Šachtičky. Obec je poprepájaná s inými obcami cyklotrasami a turistickými chodníkmi.

Zaujímavá je Zvonica - postavená v roku 1870, ktorá je dodnes funkčná. Najstarším domom v obci s ľudovou architektúrou je dom č. 42 z roku 1913. V roku 2011 vďaka finančnému daru kynceľovského rodáka pána Jána Bielika bola vybudovaná ďaľšia dominanta obce Rotunda.

Každoročne sa od roku 2006 v tejto obci neďaleko Banskej Bystrice koná Fizolňový deň (miestnym názvoslovím fizolne). Je to súťaž vo varení fazule. Pribudla k tom aj Súťaž v krájaní cibule. Súťaží sa aj o Putovný Pohár Starostky Obce.

Vo fizolňovici sa vyvarí mäso surové i údené, klobásky, rebierka atď. Mäso sa po uvarení vyberie a konzumuje. Fizolňa znamená fazuľa v miestnom nárečí.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2014 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2015-04-30. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-16. Dostupné online.

4. www.folklorfest.sk