Strážov (vrch)
| Strážov | |
| vrch | |
 Pohľad na zasnežený Strážov z obce Zliechov
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Regióny | Žilinský, Trenčiansky |
| Okresy | Žilina, Ilava, Považská Bystrica |
| Obce | Čičmany, Zliechov, Pružina |
| Časť | Strážov |
| Pohorie | Strážovské vrchy |
| Podcelok | Zliechovská hornatina |
| Povodia | Váh, Nitra |
| Nadmorská výška | 1 213,3 m n. m. |
| Súradnice | 48°57′18″S 18°27′47″V / 48,9549°S 18,463°V |
| Geologické zloženie | vápenec |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  značke z obce Zliechov
|
  | |
 Poloha v rámci Trenčianskeho kraja
| |
| Wikimedia Commons: Strážov (peak in Strážovské vrchy) | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Strážov (1 213,3 m n. m.[1][2]) je najvyšší vrch Strážovských vrchov. Leží približne 15 km východne od Ilavy.[3]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v centrálnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Zliechovská hornatina a jej časti Strážov.[4] Vrchol leží na hranici Žilinského a Trenčianskeho kraja, na rozhraní okresov Žilina a Ilava a zasahuje na katastrálne územia obcí Čičmany a Zliechov.[5] Severná časť vrchu zasahuje na územie obce Pružina v okrese Považská Bystrica. Celý masív leží v CHKO Strážovské vrchy a v národnej prírodnej rezervácii Strážov.[3]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Dominantný vrch leží v najvyššej časti pohoria. Severovýchodným smerom vedie horský chrbát, v ktorom sa nachádza 1 068 m n. m. vysoký Čierny vrch, severne leží Sokolie s výškou 1 032 m n. m. Vrcholové časti Strážova sú bralnaté a umožňujú tak kruhový výhľad. Západnú časť odvodňujú prítoky Podhradského potoka, smerujúceho do Váhu, východné svahy v lokalite Zákľuka sú pramennou oblasťou Rajčanky a severnú časť odvodňuje Strážovský potok, ktorý ústi do riečky Pružinka. Z južného úpätia prúdi voda potokom Jasenina do rieky Nitra.[3]
Geológia
[upraviť | upraviť zdroj]Strážov je tvorený rozsiahlymi príkrovovými telesami hronika ležiacimi na fatriku. Oblasť je tvorená hrubými vrstvami druhohorných vápencov a dolomitov. V oblasti Strážova bol dávnejšie vyčlenený samostatný strážovský príkrov. Nové výskumy naznačujú že vrchol Strážova je súčasťou príkrovu Ostrej Malenice.[6]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Vďaka nadmorskej výške a polohe umožňuje Strážov zaujímavé a ďaleké výhľady. Bralnatá vrcholová časť ponúka kruhovú panorámu na okolité vrchy a susedné pohoria. Pri vhodných podmienkach je možné zhliadnuť Malú Fatru, pohorie Vtáčnik či Považský Inovec, ojedinele však i Kysucké Beskydy, Babiu horu či Ostredok.[7]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]- po
značke (Cesta hrdinov SNP) z Čičmian alebo Zliechova - po
značke z Pružiny (poriada sa každoročný tradičný výstup na Strážov)[3]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Strážovské vrchy – Trenčianske Teplice. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2001.
- ↑ Slovenská republika: podrobný autoatlas so zemepisnou sieťou WGS-84 pre GPS. 8. vyd. Harmanec : Vojenský kartografický ústav, 2007. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola mapová časť, s. 55.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2020-07-28]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2020-07-28]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2020-07-28]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
- ↑ Hraško, Ľ., Kováčik, M. (eds.), Olšavský, M., Sentpetery, M., Pelech, O., Laurinc, D., Maglay, J., Németh, Z., Kronome, B., Nagy, A., Kováčik, M., Vlačiky, M. a Dananaj, I., 2021: Geologická mapa Strážovských vrchov (východná časť). ŠGÚDŠ, Bratislava.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2020-07-28]. Dostupné online.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Strážov (vrch)
