Vápeč
O chránenom území pozri Vápeč (národná prírodná rezervácia).| Vápeč | |
| vrch | |
 Pohľad na Vápeč z Hornej Poruby.
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Trenčiansky |
| Okres | Ilava |
| Obce | Košecké Podhradie, Horná Poruba |
| Časť | Strážov |
| Pohorie | Strážovské vrchy |
| Podcelok | Zliechovská hornatina |
| Povodie | Váh |
| Nadmorská výška | 955,5 m n. m. |
| Súradnice | 48°56′21″S 18°19′34″V / 48,9393°S 18,3262°V |
| Geologické zloženie | dolomit |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  značke z obce Horná Poruba
|
  | |
 Poloha v rámci Trenčianskeho kraja
| |
| Freemap.sk: mapa | |
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Vápeč (955,5 m n. m.[1][2]) je vrch Strážovských vrchov. Leží nad obcou Horná Poruba, približne 9 km juhovýchodne od Ilavy.[3] Jeho vrchol a blízke okolie tvoria rovnomennú národnú prírodnú rezerváciu vyhlásenú v roku 1993 na výmere 75,38 ha.[4]
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa v strednej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Zliechovská hornatina a časti Strážov.[5] Vrchol leží v Trenčianskom kraji, v okrese Ilava a zasahuje na katastrálne územia obcí Horná Poruba a Košecké Podhradie (osada Kopec).[6] Je súčasťou mohutného masívu Suchej hory a leží na jeho západnom okraji.[3]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Vápeč tvorí nezameniteľnú siluetu, vypínajúcu sa nad Porubskou brázdou. Atraktívny cieľ turistov je sedlom spojený so susednou, juhovýchodne situovanou Suchou horou (986 m n. m.), južne leží Homôľka (907 m n. m.), západne vrch Hoľazne (901 m n. m.), severne Mačičie (758 m n. m.) a východným smerom Čierny vrch (855 m n. m.) a Hrubá Zliezajňa (946 m n. m.). Vrch patrí do povodia Váhu; východné a severné svahy odvodňuje Podhradský potok, západné a južné jeho prítok, Porubský potok. Najbližšími sídlami sú na západnom úpätí položená Horná Poruba a severovýchodne ležiaca osada Kopec, čoby miestna časť obce Košecké Podhradie. Juhozápadne sa nachádza Dolná Poruba a juhovýchodne sú lazy Valaskej Belej.[3] Sedlom Palúch pod vrcholom prechádza trasa Cesty hrdinov SNP.
Geológia[upraviť | upraviť zdroj]
Vápeč vytvára morfologicky dominantná príkrovová troska hronika. Na svahoch je budovaný hlavne vrchnotriasovými (tzv. hlavnými) dolomitmi[7]. Vrchol tvoria wettersteinské vápence.
Flóra[upraviť | upraviť zdroj]
Územie predstavuje výraznú vápencovo-dolomitovú bralnatú dominantu Strážovských vrchov s druhovo pestrou flórou a faunou teplomilného až horského charakteru. Celkový charakter lesnej a nelesnej vegetácie je submontánny. Prevládajú lesné spoločenstvá vápencových bučín, v menšej miere sa vyskytujú bukové kvetnaté lesy. Na svahoch vrcholovej a podvrcholovej časti Vápeča sa nachádzajú trávnato-bylinné spoločenstvá, v ktorých majú prevahu druhy teplomilné, podiel horských druhov je menší, sústredený do chladnejších polôh.[4]
Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]
Nesúvislý porast vrcholovej časti s rozsiahlou skalnatou časťou, poloha vrchu a nadmorská výška umožňuje zaujímavé výhľady. Veľmi dobre sú pozorovateľné okolité vrchy pohoria, no pri vhodných podmienkach vidieť Považský Inovec, Biele Karpaty, Javorníky, Súľovské vrchy, časť Malej a Veľkej Fatry, pohorie Vtáčnik, Pohronský Inovec a Tribeč.[8]
Prístup[upraviť | upraviť zdroj]
- po
červeno značenej magistrále (Cesta hrdinov SNP) cez sedlo Palúch:
- zo západného smeru z Omšenskej Baby cez Hornú Porubu
- od východu zo Zliechova
- po
značke z Ilavy - po
značke:
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Strážovské vrchy – Trenčianske Teplice. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2001.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 54.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2021-11-28]. Dostupné online.
- ↑ a b Vápeč. In: Štátny zoznam osobitne chránených častí prírody SR. Banská Bystrica : Slovenská agentúra životného prostredia, 2007. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2021-11-28]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2021-11-28]. Dostupné online.
- ↑ Maheľ, M., (Editor), 1982, Geologická mapa Strážovských vrchov 1 : 50 000. Geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2021-11-28]. Dostupné online.
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
- Vápeč (národná prírodná rezervácia)
- Strážov (geomorfologická časť) – geomorfologická časť
- Zliechovská hornatina – geomorfologický podcelok
- Zoznam vrcholov v Strážovských vrchoch
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vápeč
Commons ponúka multimediálne súbory na tému 