Čierny vrch (1 068,4 m n. m.)
| Čierny vrch | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Regióny | Žilinský, Trenčiansky |
| Okresy | Žilina, Považská Bystrica |
| Obce | Čičmany, Pružina |
| Časť | Strážov |
| Pohorie | Strážovské vrchy |
| Podcelok | Zliechovská hornatina |
| Povodie | Váh |
| Nadmorská výška | 1 068,4 m n. m. |
| Súradnice | 48°57′46″S 18°29′09″V / 48,9627°S 18,4857°V |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  a  značke z Čičmian |
  | |
 Poloha v rámci Žilinského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Čierny vrch (1 068,4 m n. m.[1][2]) je vrch Strážovských vrchov. Leží nad obcou Čičmany[3], približne 16 km južne od Považskej Bystrice.[4]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v severnej polovici pohoria, v geomorfologickom podcelku Zliechovská hornatina a časti Strážov.[5] Vrchol leží na rozhraní Žilinského a Trenčianskeho kraja, na hranici okresov Žilina a Považská Bystrica. Hrebeňom vedie tiež hranica katastrálnych území obcí Čičmany a Pružina.[6] Je súčasťou CHKO Strážovské vrchy.[4]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Čierny vrch je súčasťou hrebeňa, vedúceho zo Strážova severovýchodným smerom cez Hrubú Kečku až na Srniak. Južne susedí Kudľajov vrch (977 m n. m.), juhozápadne Strážov (1 213 m n. m.), severozápadne Sokolie (1 032 m n. m.), severovýchodne Hrubá Kečka (1 037 m n. m.) a východne vrch Kozol (898 m n. m.). Juhovýchodné svahy masívu odvodňujú prítoky Rajčanky, zo severozápadných voda odteká Strážovským potokom do rieky Pružinka a Váhu. Najbližšími sídlami sú východne ležiace Čičmany, západne položený Zliechov a severne situovaná osada Predhorie, patriaca do Pružiny.[4] Vrcholom prechádza značený chodník z Pružiny na Strážov.
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Súvislý porast vrcholu i celého hrebeňa neumožňuje ucelenejší výhľad a pozorovať okolie je tak možné iba z mála lokalít. Horizontu dominujú okolité vrchy pohoria, najmä susedný Strážov, Hrubá Kečka, Magura či Sokolie. Severovýchodným smerom dominuje Kľak a Reváň, ktoré zakončujú hrebeň Lúčanskej Fatry, vidieť možno i Súľovské vrchy, Javorníky, Biele Karpaty, Žiar, Vtáčnik a Kremnické vrchy. Nezriedka je na severnom horizonte vidieť Veľkú Raču, Babiu horu či Lysú horu.[7]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]- po
zelenej značke:
- zo severu z Pružiny cez sedlo Samostrel
- z juhozápadu z rázc. pod Strážovom (Cesta hrdinov SNP)
- po
červenej značke (Cesta hrdinov SNP) cez rázc. pod Strážovom:
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Strážovské vrchy – Trenčianske Teplice. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2001.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 33.
- ↑ TM 119 Strážovské vrchy – Trenčianske Teplice (7. vydanie; 2021) [online]. Banská Bystrica: CBS, 2021, [cit. 2025-10-01]. Dostupné online.
- 1 2 3 4 Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2021-11-21]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2021-11-21]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2021-11-21]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2021-11-21]. Dostupné online.