Suchý (geomorfologická časť)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°50′46″S 18°25′01″V / 48,846°S 18,417°V / 48.846; 18.417
Suchý
geomorfologická časť
Nitrických vrchov
Suchy vrch Nitricke vrchy.jpg
Suchý vrch
Štát Slovensko Slovensko
Región Trenčiansky
Okresy Bánovce nad Bebravou, Prievidza
Časť Nitrických vrchov
Hranice Kňaží stôl, Slatinská brázda, Belianska kotlina, Temešská vrchovina, Rudnianska kotlina, Rokoš, Rokošské predhorie, Kšinianska kotlina
Rieky Radiša, Nitrica
Súradnice 48°50′46″S 18°25′01″V / 48,846°S 18,417°V / 48.846; 18.417
Najnižší bod južný okraj územia
 - poloha údolie Nitrice
 - výška cca 350 m n. m.
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Red pog.svg
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Trenčianskeho kraja
Poloha územia v rámci Trenčianskeho kraja
Red pog.svg
Poloha územia v rámci Trenčianskeho kraja
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Suchý je geomorfologickou časťou Nitrických vrchov.[1]

Vymedzenie[upraviť | upraviť zdroj]

Územie zaberá severnú časť Nitrických vrchov, tvoriacich podcelok na juhu Strážovských vrchov. Východným smerom susedí Rudnianska kotlina (podcelok Hornonitrianskej kotliny), zvyšok územia obklopujú už len časti pohoria. Na juhu pokračujú Nitrické vrchy časťou Rokoš a Rokošské predhorie, juhozápadným smerom leží Kšinianska kotlina. Západným smerom sa rozkladá už podcelok Zliechovská hornatina s časťami Kňaží stôl a Slatinská brázda a severne leží Belianska kotlina a Temešská vrchovina.[1]

Ochrana územia[upraviť | upraviť zdroj]

Táto časť pohoria leží mimo veľkoplošnej Chránenej krajinnej oblasti Strážovské vrchy a leží tu osobitne chránená prírodná rezervácia Rysia.[2]

Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavnou magistrálou je hrebeňom vedúci červená turistická značka červeno značený chodník, ktorý z Rokoša vedie cez Čierny vrch, Suchý vrch a Demovec do sedla pod Homôľkou. Z rázcestí vedú chodníky do obcí v podhorí, napr. modrá turistická značka modrá z Demovca a zelená turistická značka zelená z lokality pod Capárkou do Závady pod Čiernym vrchom, zelená turistická značka zelená zo Závadskej poľany do Valaskej Belej, modrá turistická značka modrá zo Suchého vrchu do Liešťan a ďalšie. Atraktívne sú najmä najvyššie vrchy, poskytujúce zaujímavé výhľady.[2]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-03-16]. Dostupné online.
  2. a b mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-03-31]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]