Valaská Belá

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°53′12″S 18°23′48″V / 48,8866°S 18,3966°V / 48.8866; 18.3966
Valaská Belá
obec
Kostol Valaska Bela.JPG
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trenčiansky kraj
Okres Prievidza
Nadmorská výška 482 m n. m.
Súradnice 48°53′12″S 18°23′48″V / 48,8866°S 18,3966°V / 48.8866; 18.3966
Rozloha 64,77 km² (6 477 ha) [1]
Obyvateľstvo 2 126 (31. 12. 2017) [2]
Hustota 32,82 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1324
Starosta Miloš Cúcik[3] (SMER-SD, SDS, SNS)
PSČ 972 28
ŠÚJ 514420
EČV PD
Tel. predvoľba +421-46
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Trenčianskeho kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Trenčianskeho kraja
Wikimedia Commons: Valaská Belá
Webová stránka: www.valaskabela.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Valaská Belá (pred rokom 1927 Valašská Belá, maď. Bélapataka) je obec na Slovensku v okrese Prievidza.[4]

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Obec leží v južnej časti Strážovskej hornatiny na hornom toku potoka Belanka.[4]

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá písomná zmienka o obci (Belafelde), založenej na valašskom práve, je z roku 1324. V roku 1364 bola uvádzaná pod názvom Bella a v roku 1808 ako Valaska Bela. Patrila rodu Újfalussyovcov, od roku 1427 prešla do majetku Bossányiovcov, neskôr nitrianskemu biskupstvu, Radnayovcom, Splényiovcom. V 16. storočí ju napádali páni Košeckého hradu. Obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom, chovom oviec, výrobou súkna, metiel, košíkov a poľnohospodárskeho náradia. Koncom 18. storočia v obci pracovali mlyny, súkennícka valcha a traja kováči. Muži boli tiež zamestnaní ako podomoví sklári a oknári. V roku 1852 ich živnosť zvýhodnil cisársky patent. V roku 1856 mala obec pálenicu, v roku 1899 úverové a v roku 1911 potravinové družstvo.[4]

Sklársku osadu Gápel (súčasť Valaskej Belej) založili v roku 1747 pod názvom Gapel. Patrila jezuitom z Trenčína, od roku 1773 náboženskej základine v Opatovej nad Váhom. V roku 1791 pracovali v tamojšej sklárni 3 pece a stupy na drvenie kameňa. Vyrábalo sa tu tabuľové a od roku 1857 aj fúkané sklo. V roku 1904 postavili v osade novú skláreň a brusiareň a výroba sa tak rozšírila o brúsené, ryté, zlátené a o maľované sklo. V roku 1911 sa pece začali vykurovať plynom. Pri sklárni bola píla a majer s mlynom. V roku 1960 patrila osada pod obec Zliechov.[4]

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

V obci je rímskokatolícky kostol svätého Michala archanjela z roku 1794 a kaplnka svätého Jozefa z roku 1826.

Významní rodáci[upraviť | upraviť zdroj]

  • Anton Hlinka (* 1926 - † 2011), salezián, kňaz, publicista, prekladateľ, významný exilový pracovník, redaktor rozhlasovej stanice Slobodná Európa.[5]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2017 [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-03-27. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.
  4. a b c d SÜLE, Peter; SÜLE, Peter, ml. Encyklopédia miest a obcí Slovenska. Lučenec : PS-LINE, 2005. 960 s. ISBN 80-969388-8-6. S. 249.
  5. KUBANOVIČ, Zlatko. Muž odvahy a činu, okúsil aj komunistickú Čínu. Don Bosco dnes, 2011, roč. XLII, čís. 3, s. 26 – 27. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]