Trenčianska vrchovina
| Trenčianska vrchovina | |
| pohorie | |
 Úžina Slatinského potoka
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Trenčiansky |
| Okresy | Trenčín, Bánovce nad Bebravou, Ilava |
| Nadradená jednotka |
Strážovské vrchy |
| Susedné jednotky |
Podmanínska pahorkatina Ilavská kotlina Trenčianska kotlina Vysoký Inovec Nitrianska pahorkatina Zliechovská hornatina |
| Podradené jednotky |
Ostrý Holázne Teplická vrchovina Butkovské bradlá Porubská brázda Butkovská brázda |
| Mestá | Trenčín, Nová Dubnica |
| Súradnice | 48°56′0″S 18°19′0″V / 48,93333°S 18,31667°V |
| Najvyšší bod | Hoľazne |
| - výška | 901 m n. m. |
| Najnižší bod | údolie Váhu pri Trenčíne |
| - výška | cca 210 m n. m. |
  Poloha územia na Slovensku
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Trenčianska vrchovina je geomorfologický podcelok Strážovských vrchov. Najvyšším bodom je vrch Hoľazne (901 m n. m.).[1]
Vymedzenie
[upraviť | upraviť zdroj]Podcelok zaberá západnú časť Strážovských vrchov, približne od Beluše po Jastrabské sedlo pri Trenčíne. Na severe susedí s Podmanínskou pahorkatinou, severozápadným smerom leží Ilavská a západným Trenčianska kotlina, všetko podcelky Považského podolia. Jastrabské sedlo na juhu oddeľuje Považský Inovec a jeho podcelok Vysoký Inovec, o niečo východnejšie krajina prechádza do Nitrianskej pahorkatiny, ktorá je podcelkom Podunajskej pahorkatiny. Východným smerom pokračujú Strážovské vrchy podcelkom Zliechovská hornatina.[2]
Geomorfologické členenie
[upraviť | upraviť zdroj]Ochrana prírody
[upraviť | upraviť zdroj]Východný okraj vrchoviny je súčasťou CHKO Strážovské vrchy, z maloplošných chránených území sa tu nachádza prírodná rezervácia Bindárka, Omšenská Baba, Ostrý vrch a Trubárka, prírodná pamiatka Jaskyňa pod Jeleňom, Machnáč a Mitická slatina.[3]
Turizmus
[upraviť | upraviť zdroj]Nevysoká a pomerne ľahko prístupná časť Strážovských vrchov je často cieľom menej náročných vychádzok a najmä v okolí miest je vnímaná ako lesopark. Turistických chodníkov je najviac v okolí Trenčína a Trenčianskych Teplíc, v iných častiach trasy smerujú k dominantám s možnosťou výhľadov (Ostrý vrch, Omšenská Baba, Vlčinec, Sokol a i.), či do vyšších častí pohoria. Z turisticky atraktívnych lokalít sú vyhľadávané kúpeľný areál v Trenčianskych Tepliciach i hrady v Trenčíne či Košeci.[3]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Strážovské vrchy – Trenčianske Teplice. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2001.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-02-25]. Dostupné online.
- ↑ a b mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-02-23]. Dostupné online.