Trenčianska vrchovina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°56′0″S 18°19′0″V / 48,93333°S 18,31667°V / 48.93333; 18.31667
Trenčianska vrchovina
pohorie
Vápeč od Horní Poruby.jpg
Vrch Vápeč
Štát Slovensko Slovensko
Región Trenčiansky
Okresy Trenčín, Bánovce nad Bebravou, Ilava
Nadradená
jednotka
Strážovské vrchy
Susedné
jednotky
Podmanínska pahorkatina
Ilavská kotlina
Trenčianska kotlina
Vysoký Inovec
Nitrianska pahorkatina
Zliechovská hornatina
Podradené
jednotky
Ostrý
Holázne
Teplická vrchovina
Butkovské bradlá
Porubská brázda
Butkovská brázda
Mestá Trenčín, Nová Dubnica
Súradnice 48°56′0″S 18°19′0″V / 48,93333°S 18,31667°V / 48.93333; 18.31667
Najvyšší bod Hoľazne
 - výška 901 m n. m.
Najnižší bod údolie Váhu pri Trenčíne
 - výška cca 210 m n. m.
Poloha územia na Slovensku
Red pog.svg
Poloha územia na Slovensku
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Trenčianska vrchovina je geomorfologický podcelok Strážovských vrchov. Najvyšším bodom je vrch Hoľazne (901 m n. m.).

Vymedzenie[upraviť | upraviť zdroj]

Podcelok zaberá západnú časť Strážovských vrchov, približne od Beluše po Jastrabské sedlo pri Trenčíne. Na severe susedí s Podmanínskou pahorkatinou, severozápadným smerom leží Ilavská a západným Trenčianska kotlina, všetko podcelky Považského podolia. Jastrabské sedlo na juhu oddeľuje Považský Inovec a jeho podcelok Vysoký Inovec, o niečo východnejšie krajina prechádza do Nitrianskej pahorkatiny, ktorá je podcelkom Podunajskej pahorkatiny. Východným smerom pokračujú Strážovské vrchy podcelkom Zliechovská hornatina.[1]

Geomorfologické členenie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Butkovská brázda
  • Butkovské bradlá
  • Holázne
  • Ostrý
  • Porubská brázda
  • Teplická vrchovina[1]

Ochrana prírody[upraviť | upraviť zdroj]

Východný okraj vrchoviny je súčasťou CHKO Strážovské vrchy, z maloplošných chránených území sa tu nachádza prírodná rezervácia Bindárka, Omšenská Baba, Ostrý vrch a Trubárka, prírodná pamiatka Jaskyňa pod Jeleňom, Machnáč a Mitická slatina.[2]

Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Nevysoká a pomerne ľahko prístupná časť Strážovských vrchov je často cieľom menej náročných vychádzok a najmä v okolí miest je vnímaná ako lesopark. Turistických chodníkov je najviac v okolí Trenčína a Trenčianskych Teplíc, v iných častiach trasy smerujú k dominantám s možnosťou výhľadov (Ostrý vrch, Omšenská Baba, Vlčinec, Sokol a i.), či do vyšších častí pohoria. Z turisticky atraktívnych lokalít sú vyhľadávané kúpeľný areál v Trenčianskych Tepliciach i hrady v Trenčíne či Košeci.[2]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-02-25]. Dostupné online.
  2. a b mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-02-23]. Dostupné online.