Hrubá Kečka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°59′02″S 18°30′48″V / 48,9839°S 18,5132°V / 48.9839; 18.5132
Hrubá Kečka
vrch
Štát Slovensko Slovensko
Regióny Žilinský, Trenčiansky
Okresy Žilina, Považská Bystrica
Obce Čičmany, Pružina
Časť Strážov
Pohorie Strážovské vrchy
Podcelok Zliechovská hornatina
Povodie Váh
Nadmorská výška 1 037,1 m n. m.
Súradnice 48°59′02″S 18°30′48″V / 48,9839°S 18,5132°V / 48.9839; 18.5132
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po žltá turistická značka a zelená turistická značka značke z Čičmian
Relief Map of Slovakia.png
Fire.svg
Poloha v rámci Žilinského kraja
Fire.svg
Poloha v rámci Žilinského kraja
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Hrubá Kečka (nazývaná aj Hrubá Kačka; 1 037,1 m n. m.[1]) je vrch Strážovských vrchov. Leží nad obcou Pružina, približne 15 km južne od Považskej Bystrice.[2]

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa v severnej polovici pohoria, v geomorfologickom podcelku Zliechovská hornatina a časti Strážov.[3] Vrchol leží na rozhraní Žilinského a Trenčianskeho kraja, na hranici okresov Žilina a Považská Bystrica. Hrebeňom vedie tiež hranica katastrálnych území obcí Čičmany a Pružina.[4] Južná polovica vrchu zasahuje do CHKO Strážovské vrchy.[2]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Hrubá Kečka je súčasťou hrebeňa, ktorý vedie z dominantného Strážova severovýchodným smerom cez Čierny vrch a Sádocký vrch až na Srniak. Severným susedom je Čierny vrch (936 m n. m.), západným Sokolie (1 032 m n. m.), juhozápadne leží Čierny vrch (1 068 m n. m.) a Strážov (1 213 m n. m.), východným smerom vrch Kozol (898 m n. m.). Východne orientované svahy hrebeňa odvodňujú prítoky Rajčanky, zo severných a západných voda odteká riekou Pružinka, obe v povodí Váhu. Najbližšími sídlami sú južne ležiace Čičmany a severozápadne situovaná osada Predhorie, patriaca do Pružiny.[2] Vrcholom prechádza značený chodník z Pružiny na Strážov.

Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]

Nesúvislý porast pomerne plochého vrcholu umožňuje obmedzený výhľad na široké okolie. Horizontu dominujú okolité vrchy pohoria, najmä Strážov, Čierny vrch, Magura či Sokolie. Východným smerom dominuje majestátny Kľak a Reváň, severným smerom pokračuje Lúčanská Fatra, západnejšie vidieť Súľovské vrchy, Javorníky či Biele Karpaty, južne sa pri vhodných podmienkach ukáže pohorie Žiar a Vtáčnik a juhovýchodne aj Kremnické vrchy. Nezriedka je na horizonte vidieť Veľkú Raču, Babiu horu či Lysú horu.[5]

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

  • po zelená turistická značka zelenej značke:
  • po žltá turistická značka žltej značke cez sedlo Samostrel[2]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 33.
  2. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2021-11-21]. Dostupné online.
  3. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2021-11-21]. Dostupné online.
  4. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2021-11-21]. Dostupné online.
  5. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2021-11-21]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]