Hrubá Kečka
| Hrubá Kečka | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Regióny | Žilinský, Trenčiansky |
| Okresy | Žilina, Považská Bystrica |
| Obce | Čičmany, Pružina |
| Časť | Strážov |
| Pohorie | Strážovské vrchy |
| Podcelok | Zliechovská hornatina |
| Povodie | Váh |
| Nadmorská výška | 1 037,1 m n. m. |
| Súradnice | 48°59′02″S 18°30′48″V / 48,9839°S 18,5132°V |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  a  značke z Čičmian |
  | |
 Poloha v rámci Žilinského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Hrubá Kečka (nazývaná aj Hrubá Kačka; 1 037,1 m n. m.[1][2]) je vrch Strážovských vrchov. Leží nad obcou Pružina[3], približne 15 km južne od Považskej Bystrice.[4]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v severnej polovici pohoria, v geomorfologickom podcelku Zliechovská hornatina a časti Strážov.[5] Vrchol leží na rozhraní Žilinského a Trenčianskeho kraja, na hranici okresov Žilina a Považská Bystrica. Hrebeňom vedie tiež hranica katastrálnych území obcí Čičmany a Pružina.[6] Južná polovica vrchu zasahuje do CHKO Strážovské vrchy.[4]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Hrubá Kečka je súčasťou hrebeňa, ktorý vedie z dominantného Strážova severovýchodným smerom cez Čierny vrch a Sádocký vrch až na Srniak. Severným susedom je Čierny vrch (936 m n. m.), západným Sokolie (1 032 m n. m.), juhozápadne leží Čierny vrch (1 068 m n. m.) a Strážov (1 213 m n. m.), východným smerom vrch Kozol (898 m n. m.). Východne orientované svahy hrebeňa odvodňujú prítoky Rajčanky, zo severných a západných voda odteká riekou Pružinka, obe v povodí Váhu. Najbližšími sídlami sú južne ležiace Čičmany a severozápadne situovaná osada Predhorie, patriaca do Pružiny.[4] Vrcholom prechádza značený chodník z Pružiny na Strážov.
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Nesúvislý porast pomerne plochého vrcholu umožňuje obmedzený výhľad na široké okolie. Horizontu dominujú okolité vrchy pohoria, najmä Strážov, Čierny vrch, Magura či Sokolie. Východným smerom dominuje majestátny Kľak a Reváň, severným smerom pokračuje Lúčanská Fatra, západnejšie vidieť Súľovské vrchy, Javorníky či Biele Karpaty, južne sa pri vhodných podmienkach ukáže pohorie Žiar a Vtáčnik a juhovýchodne aj Kremnické vrchy. Nezriedka je na horizonte vidieť Veľkú Raču, Babiu horu či Lysú horu.[7]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]- po
zelenej značke:
- zo severu z Pružiny cez Bukovinu
- z juhozápadu z rázc. pod Strážovom (Cesta hrdinov SNP) cez sedlo Samostrel
- po
žltej značke cez sedlo Samostrel[4]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Strážovské vrchy – Trenčianske Teplice. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2001.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 33.
- ↑ TM 119 Strážovské vrchy – Trenčianske Teplice (7. vydanie; 2021) [online]. Banská Bystrica: CBS, 2021, [cit. 2025-10-01]. Dostupné online.
- 1 2 3 4 Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2021-11-21]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2021-11-21]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2021-11-21]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2021-11-21]. Dostupné online.