Porubská brázda

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°56′42″S 18°18′11″V / 48,945°S 18,303°V / 48.945; 18.303
Porubská brázda
geomorfologická časť
Trenčianskej vrchoviny
Holazne a Jedlovina.jpg
Centrálna časť v okolí Hornej Poruby
Štát Slovensko Slovensko
Región Trenčiansky
Okresy Trenčín, Ilava
Časť Trenčianskej vrchoviny
Hranice Teplická vrchovina, Holázne, Basky, Zliechovská hornatina, Strážov
Rieky Teplička, Podhradský potok, Porubský potok
Súradnice 48°56′42″S 18°18′11″V / 48,945°S 18,303°V / 48.945; 18.303
Najnižší bod severozápadný okraj územia
 - výška cca 320 m n. m.
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Red pog.svg
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Trenčianskeho kraja
Poloha územia v rámci Trenčianskeho kraja
Red pog.svg
Poloha územia v rámci Trenčianskeho kraja
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Porubská brázda je geomorfologická časť Trenčianskej vrchoviny.[1] Zaberá východný okraj centrálnej oblasti podcelku, východne od Dubnice nad Váhom.[2]

Polohopis[upraviť | upraviť kód]

Územie zaberá východný okraj centrálnej časti podcelku Trenčianska vrchovina,[1] v okolí obcí Omšenie, Dolná a Horná Poruba a Košecké Podhradie. Zaberá horné toky Tepličky a Porubského potoka a na severe strednú časť Podhradského potoka. Všetky vodné toky, prameniace v tejto časti pohoria, odvádzajú nadbytočnú vodu západným smerom do rieky Váh.[2]

Západným smerom pokračuje Trenčianska vrchovina časťami Teplická vrchovina a Holázne, južný a východný okraj lemuje Zliechovská hornatina s geomorfologickými časťami Basky na juhu a Strážov na východe.[1]

Ochrana územia[upraviť | upraviť kód]

Táto časť Strážovských vrchov leží na západnom okraji Chránenej krajinnej oblasti Strážovské vrchy a práve na jej okrajoch ležia viaceré osobitne chránené územia. V juhozápadnej časti je to prírodná rezervácia Omšenská Baba a Žihľavník, v strednej časti potom PR Pod Homôľkou a národná prírodná rezervácia Vápeč. Priamo na území Porubskej brázdy chránené územia neležia.[2]

Turizmus[upraviť | upraviť kód]

Východná časť Trenčianskej vrchoviny patrí medzi obľúbené a vyhľadávané oblasti pohoria najmä pre cykloturistov. Peší turisti využívajú túto oblasť najmä ako východisko pre túry do susedných častí Strážovských vrchov. Obľúbené sú ruiny hradu Košeca nad obcou Košecké Podhradie.

Turistické trasy[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b c KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-04-07]. Dostupné online.
  2. a b c d mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-04-09]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]