Porubská brázda
| Porubská brázda | |
| geomorfologická časť Trenčianskej vrchoviny | |
 Centrálna časť v okolí Hornej Poruby
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Trenčiansky |
| Okresy | Trenčín, Ilava |
| Časť | Trenčianskej vrchoviny |
| Hranice | Teplická vrchovina, Holázne, Basky, Zliechovská hornatina, Strážov |
| Rieky | Teplička, Podhradský potok, Porubský potok |
| Súradnice | 48°56′42″S 18°18′11″V / 48,945°S 18,303°V |
| Najnižší bod | severozápadný okraj územia |
| - výška | cca 320 m n. m. |
   Poloha územia v rámci Slovenska
| |
  Poloha územia v rámci Trenčianskeho kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Porubská brázda je geomorfologická časť Trenčianskej vrchoviny.[1] Zaberá východný okraj centrálnej oblasti podcelku, východne od Dubnice nad Váhom.[2]
Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]
Územie zaberá východný okraj centrálnej časti podcelku Trenčianska vrchovina,[1] v okolí obcí Omšenie, Dolná a Horná Poruba a Košecké Podhradie. Zaberá horné toky Tepličky a Porubského potoka a na severe strednú časť Podhradského potoka. Všetky vodné toky, prameniace v tejto časti pohoria, odvádzajú nadbytočnú vodu západným smerom do rieky Váh.[2]
Západným smerom pokračuje Trenčianska vrchovina časťami Teplická vrchovina a Holázne, južný a východný okraj lemuje Zliechovská hornatina s geomorfologickými časťami Basky na juhu a Strážov na východe.[1]
Ochrana územia[upraviť | upraviť zdroj]
Táto časť Strážovských vrchov leží na západnom okraji Chránenej krajinnej oblasti Strážovské vrchy a práve na jej okrajoch ležia viaceré osobitne chránené územia. V juhozápadnej časti je to prírodná rezervácia Omšenská Baba a Žihľavník, v strednej časti potom PR Pod Homôľkou a národná prírodná rezervácia Vápeč. Priamo na území Porubskej brázdy chránené územia neležia.[2]
Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]
Východná časť Trenčianskej vrchoviny patrí medzi obľúbené a vyhľadávané oblasti pohoria najmä pre cykloturistov. Peší turisti využívajú túto oblasť najmä ako východisko pre túry do susedných častí Strážovských vrchov. Obľúbené sú ruiny hradu Košeca nad obcou Košecké Podhradie.
Turistické trasy[upraviť | upraviť zdroj]
- po
červenej značke (E8 a Cesta hrdinov SNP):
- z Hornej Poruby cez sedlo pod Omšenskou Babou do Trenčianskych Teplíc
- z Hornej Poruby cez Vápeč (956 m n. m.) do Zliechova
- po
modrej značke:
- z Omšenia k vodnej nádrži Baračka
- z Omšenia ku chate Baske a rovnomennom vrchu (955 m n. m.)
- z Hornej Poruby na Vlčinec (682 m n. m.)
- z Hornej Poruby na Vápeč (956 m n. m.)
- po
zelenej značke:
- z Dolnej Poruby do sedla Košariská
- z rázcestia pri osade Háj cez Košecké Podhradie do sedla Mraznica
- po
žltej značke:
- z Ilavy cez Sokol (651 m n. m.) a osadu Háj na Vápeč
- z Dolnej Poruby do sedla pod Homôľkou[2]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-04-07]. Dostupné online.
- ↑ a b c d mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-04-09]. Dostupné online.