Omšenie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Omšenie
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trenčiansky kraj
Okres Trenčín
Región Stredné Považie
Vodný tok Teplička
Nadmorská výška 333 m n. m.
Súradnice 48°54′05″S 18°13′31″V / 48,901389°S 18,225278°V / 48.901389; 18.225278
Rozloha 24,36 km² (2 436 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 869 (31. 12. 2022) [2]
Hustota 76,72 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1332
Starosta Alojz Marček[3] (nezávislý)
PSČ 914 43
ŠÚJ 506354
EČV (do r. 2022) TN
Tel. predvoľba +421-32
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad Omšenie 330

914 43 Omšenie

Telefón 0326597229
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Omšenie
Webová stránka: omsenie.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Omšenie je obec na Slovensku v okrese Trenčín. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1332. V obci je rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie z 1. polovice 13. storočia. V obci sa narodil barokový spisovateľ a prekladateľ Daniel Krman mladší. Obec Omšenie má 1958 obyvateľov.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Obec Omšenie sa nachádza v juhozápadnej časti Strážovských vrchov, len 5 kilometrov na východ od kúpeľného mesta Trenčianske Teplice. Omšenie svojou polohou patrí k horským obciam.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Ľudia sa tu usadili už v dávnoveku, v mladšej dobe bronzovej i neskoršej dobe železnej. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1332. Názov obce sa postupne vyvíjal z Misen cez Missyn, Mysun, Mysen, Mssen, Missen, Mischin, Massenné, Omšené. Dnes sa obec nazýva Omšenie. Okolo roku 1860 sa v obci usadili Židia. Prvý Žid bol Leopold Haas, ktorý mal 5 detí, z ktorých v Omšení zostal len jeden z nich. Okrem Haasa boli v Omšení ešte 3 židovské rodiny. No obyvatelia obce sa proti nim vzbúrili a rabovali židovské majetky. A tak v Omšení nakoniec nezostal ani jeden Žid.

Počas oslobodzovacích bojov, koncom II. svetovej vojny podporovali obyvatelia Omšenia príslušníkov partizánskej brigády Jána Žižku, pôsobiacu v okolitých horách. Obec bola oslobodená 10. apríla 1945.

V minulosti od roku 1879 do roku 1910 bolo v Omšení päť požiarov. Aj potok Teplička, ktorý preteká cez obec priniesol obyvateľom niekoľko nepríjemných prekvapení. V roku 1883 odplavila voda dokonca aj školu, ktorá stála neďaleko potoka. Povodeň tu bola aj v roku 1925, 1957, 1960 a v roku 1987. Posledné problémy s vodou nastali v roku 1997 v dôsledku výdatných dažďov. S výstavbou sa začalo v roku 1910 a dokončili ho v roku 1912. Omšenské pramene pomáhajú zásobovať vodou aj Trenčianske Teplice. Elektrifikácia obce sa začala 19. novembra 1956. Práce sa skončili dňa 11. mája 1957. V roku 1960 bolo v obci 39 telefónnych staníc. Neskôr bola zariadená automatická telefónna ústredňa v kultúrnom dome.

V roku 1951 bola do obce zavedená pravidelná autobusová doprava; v roku 1959 bola otvorená nová základná škola. Materskú školu dokončili v roku 1972 a 5. februára 1973 bola daná do užívania.V roku 1986 bola dokončená telocvičňa základnej školy. V roku 1995 bol dokončený Dom smútku. V obci sa nachádza aj Obchodný dom, Športový areál, pekáreň Homôlka a Obecný úrad s poštou.

Kultúra[upraviť | upraviť zdroj]

V októbri 1960 vyšlo prvé číslo miestnych novín pod názvom Iskry spod Žihlavníka, ktoré vychádzali do augusta 1984. V roku 1986 sa pracovníci miestneho osvetového strediska pokúsili obnoviť vydávanie novín v Omšení. Vyšlo jedno číslo s názvom Iskry spod Žihlavníka- Spravodajca. Od roku 1995 vydáva obec noviny pod názvom Omšenské noviny. Tie vychádzajú štvrťročne.

Kultúrny dom v Omšení bol postavený v roku 1938 na cirkevnom pozemku a bol vlastníctvom rímskokatolíckej cirkvi. V súčasnosti sa v kultúrnom dome konajú všetky kultúrno- spoločenské podujatia v obci, i keď jeho technický stav nezodpovedá požiadavkám občanov a organizátorov podujatí.

Podľa zápisníc v Štátnom okresnom archíve v Trenčíne bola Obecná knižnica v Omšení založená v roku 1921, keď sa obec stala členom Matice slovenskej. V roku 1954 navštevovalo knižnicu 78 čitateľov, v roku 1956 to bolo 120 čitateľov. V súčasnosti knižnica eviduje 9120 kníh, 420 čitateľov a odoberá 7 druhov časopisov a novín.

Architektúra[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodné omšenské domy boli z dreva. Domy boli štítové, s dvoma oknami smerom na ulicu. Na omšenských domoch neboli ornamenty, ozdobou okien bol vystupujúci murovaný rámik "grnyca". Neskôr sa stavali aj domy s komínom.

Cirkev v obci[upraviť | upraviť zdroj]

Väčšina obyvateľov Omšenia je dnes rímskokatolíckeho vyznania. V Omšení sa nachádzajú dve kaplnky. Jedna z nich je baroková kaplnka. Stojí mimo obce na pravej strane cesty smerom do Trenčianskych Teplíc. Bola postavená v roku 1794. Stojí tu aj rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie, pôvodne románska stavba z 13. storočia.

Tabuľa venovaná D. Krmanovi

Erb[upraviť | upraviť zdroj]

Ovca na erbe dokladá, že obyvatelia obce sa v minulosti zaoberali aj chovom dobytka a ovčiarstvom.

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

V Omšení funguje od roku 1940 futbalový klub TJ Žihlavník Omšenie, tradičný futbalový klub s dlhou históriou. V roku 2023 sa družstvo dospelých zo súťaže odhlásilo, v obci tak fungujú len mládežnické týmy. Okrem futbalu sa hrá súťažne v Omšení aj stolný tenis.

Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]

  • Daniel Krman, významný činiteľ slovenského kultúrneho života, spisovateľ. pri príležitosti 300. výročia jeho narodenia v roku 1963 mu bola v Omšení odhalená pamätná tabuľa, ktorá je umiestnená pri vchode do budovy ZŠ.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2023-04-03, [cit. 2023-04-12]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Omšenie

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]