Skorušinské vrchy

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skorušinské vrchy
pohorie
Skorušina
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský
Región Orava
Okresy Tvrdošín, Dolný Kubín
Nadradená
jednotka
Podhôľno-magurská oblasť
Susedné
jednotky
Oravská kotlina
Oravská vrchovina
Podtatranská brázda
Kotlina Orawsko-Nowotarska
Podradené
jednotky
Kopec
Skorušina
Oravická Magura
Najvyšší bod Skorušina
 - výška 1 314 m n. m.
 - súradnice 49°17′49″S 19°41′31″V / 49,297°S 19,692°V / 49.297; 19.692
Skorušinské vrchy, zvýraznené červenou farbou
Skorušinské vrchy, zvýraznené červenou farbou
Wikimedia Commons: Skorušinské vrchy
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Skorušinské vrchypohorie na severnom Slovensku, súčasť subprovincie Vonkajšie Západné Karpaty a Podhôľno-magurskej oblasti. Najvyšší vrch je Skorušina (1 313,8 m n. m.) v severovýchodnej časti pohoria.[1]

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Hierarchia
Alpsko-himalájska sústavaKarpatyZápadné KarpatyVonkajšie Západné KarpatyPodhôľno-magurská oblasťSkorušinské vrchy
***

Geomorfologický celok je orientovaný v smere juhozápad-severovýchod, tvorí oblúk prehnutý k severozápadu s dĺžkou 30 km a priemernou šírkou 7 km. Najviac sa rozširuje v najvýchodnejšej časti v oblasti štátnej hranice s Poľskom (cca 8 km), kým najužšie je v juhozápadnom cípe (cca 1,5 km). Na severe hraničí s Oravskou kotlinou, na západe s Oravskou vrchovinou a na juhu s Podtatranskou brázdou (podcelok Zuberská brázda).[2] Na východe nadväzuje na geomorfologický celok Kotlina Orawsko-Nowotarska v Poľsku.

Delenie[upraviť | upraviť zdroj]

Geologické pomery[upraviť | upraviť zdroj]

Pohorie prináleží k pásmu vnútrokarpatského paleogénu z obdobia starších treťohôr.

Vrchy a sedlá[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam vrcholov v Skorušinských vrchoch

Jediné významné sedlo: sedlo Biedna (945 m n. m.)

Vodstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Skorušinské vrchy prináležia k povodiu Váhu, resp. k jej čiastkovému povodiu, povodiu Oravy. Vodné toky tečú prevažne na sever a na západ, k najvýznamnejším vodným tokom patria (od východu na západ): Jelešňa, Oravica, Zábiedovčík, Studený potok s Blatnou a Krivský potok. Malá časť na juhozápade je prostredníctvom Kvačianky odvodňovaná na juh do Váhu.

Sídla[upraviť | upraviť zdroj]

Vo vnútri pohoria leží jediná obec - Oravský Biely Potok, pod výbežkami pohoria ležia: Vitanová, Brezovica, Zábiedovo, Habovka, Zuberec, Chlebnice, Veľké Borové, Malé Borové a Huty.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-12-25]. Dostupné online.
  2. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-06-19]. Dostupné online.
  3. Chočské vrchy – Vodná nádrž Liptovská Mara. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]