Studený potok (prítok Oravy)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Studený potok
Potok
Zimna Woda Orawska T65.jpg
Zdrojnica Západné Tatry
Ústie Orava
Dĺžka 26,7 km
Povodie 126,6 km² (12 660 ha)
Povodie Orava
Hydrologické poradie 4-21-04-020
Číslo recipienta 4-21-04-9012
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Studený potok[1] je vodný tok na Orave, preteká územím okresu Tvrdošín. Je to významný ľavostranný prítok Oravy, meria 26,7 km, zaberá povodie s plochou 126,6 km² a je tokom IV. rádu.

Je to vodný tok bystrinného charakteru, najvyššie prietoky dosahuje v jarných mesiacoch (apríl – máj) v období topenia snehu v horských polohách. V pramennej oblasti odvodňuje Roháčske plesá (cez tri z nich preteká) a tečie Smutnou dolinou. Následne obteká Ťatliakovo jazero (1 370,0 m n. m.) a preteká širokou Roháčskou dolinou, kde značne rozširuje svoje koryto a ukladá splaveniny v podobe prahov a sihotí. Koryto toku sa na strednom toku výraznejšie vlní, pri Zverovke vytvára pravostranné vedľajšie rameno. Na dolnom toku, za obcou Habovka, preteká Studenou dolinou, vytvára ďalšie vedľajšie ramená, najprv pri obci Oravský Biely Potok a potom aj ďalej medzi spomenutou obcou a Podbielom (v dĺžke cca 2 km). V oblasti ústia ukladá splavený materiál vo forme väčších sihotí.

Prameň[upraviť | upraviť kód]

Studený potok pramení v Západných Tatrách, kde vyteká z Roháčskych plies v nadmorskej výške približne 1 657 m n. m.

Smer toku[upraviť | upraviť kód]

Na hornom toku tečie najprv na východojuhovýchod, po opustení posledného z Roháčskych plies sa stáča sprvu na sever, za Ťatliakovym jazerom pokračuje na severozápad až severoseverozápad. Po pribratí prítoku z Teplého žľabu tečie ďalej západným smerom až k obci Zuberec, kde sa najprv stáča na severozápad a medzi sútokom s Bôrovou vodou a sútokom s Blatnou tečie na sever. Odtiaľ pokračuje severozápadným, následne západným smerom, pričom vytvára veľký oblúk ohnutý na juh a na dolnom toku napokon tečie k ústiu severoseverozápadným smerom.

Geomorfologické celky[upraviť | upraviť kód]

Prítoky[upraviť | upraviť kód]

  • pravostranné: Látaná, prítok z Teplého žľabu, Blatná, dva prítoky spod sedla Biedna, štyri prítoky (prvý z nich ústi v 680,0 m n. m.) z južných svahov Biednej (964,7 m n. m.)
  • ľavostranné: prítok zo Spálenej doliny, viaceré krátke prítoky zo severných svahov Spálenej (2 083,3 m n. m.), prítok zo Salatínskej doliny, zo Spáleného žľabu, dva prítoky zo severovýchodného svahu Predného Salatína (1 624,0 m n. m.), Salatínsky potok, prítok zo severného svahu Štítu (1 310,7 m n. m.), z juhozápadného svahu Štítu, Voliarisko, Števkovský potok, Bôrová voda, prítok zo severovýchodného úpätia Mnícha (1 109,9 m n. m.), z oblasti Dielnice, Mrzký potok, tri krátke prítoky (tretí z nich ústi v 624,6 m n. m.) zo severných svahov Bane (943,4 m n. m.), zo severného svahu Blatnického vrchu (830,6 m n. m.), prítok (596,2 m n. m.) z východného svahu Gráp (804,2 m n. m.)

Ústie[upraviť | upraviť kód]

Studený potok ústi do Oravy pri obci Podbiel v nadmorskej výške približne 550 m n. m. V mieste sútoku vytvára rieka Orava výrazný meander, ktorý vznikol zatlačením jej toku až na úpätie Lučivného vrchu (840,7 m n. m.) mohutnými nánosmi Studeného potoka.

Obce[upraviť | upraviť kód]

Potok preteká cez rekreačné osady Zverovka a Brestová, okrajom obcí Zuberec, Habovka, Oravský Biely Potok a Podbiel.

Hospodársky význam[upraviť | upraviť kód]

Spád a prietok potoka využívalo už historicky viacero mlynov a píl, kanálmi bola na potok napojená aj Františkova huta. V roku 1934 postavil podnikateľ Ondrej Kľuchťák v Zuberci vodnú elektráreň, ktorá následne pre obec dodávala elektrinu až do oficiálnej elektrifikácie a napojenia na distribučnú sieť v rokoch 1948 – 1949. V súčasnosti (2020) na potoku vyrába elektrickú energiu šesť malých vodných elektrární, 310 kW v Zuberci-Plavisku, 30 kW v Habovke, 400 a 300 kW v Oravskom Bielom Potoku, 110 kW v lokalite Svrčková a 40 kW v Podbieli.[2]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Názvy vodných tokov [online]. Bratislava : Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, rev. 2017-10-11, [cit. 2020-09-01]. Dostupné online.
  2. VOJTAŠŠÁKOVÁ, Lýdia. Oravci skrotili vodné sily Studeného potoka. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2020-09-01. Dostupné online [cit. 2020-09-01]. ISSN 1335-4418.

Súradnice: 49°18′34″S 19°29′28″V / 49,309384°S 19,491119°V / 49.309384; 19.491119