Roháče
| Roháče | |
| geomorfologická časť | |
 Plačlivé, 2 125 m n. m.
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Orava |
| Okres | Tvrdošín |
| Nadradená jednotka |
Západné Tatry |
| Susedné jednotky |
Osobitá Zuberská brázda Sivý vrch Liptovské Tatry |
| Súradnice | 49°13′05″S 19°41′24″V / 49,218°S 19,69°V |
| Najvyšší bod | Baníkov |
| - výška | 2 178 m n. m. |
| - súradnice | 49°11′53″S 19°42′39″V / 49,19805°S 19,71083°V |
  Poloha celku
| |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Wikimedia Commons: Roháče | |
| Freemap.sk: mapa | |
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Roháče sú geomorfologická časť Západných Tatier[1].
Roháčom kraľujú mohutné končiare Ostrého Roháča a Plačlivého, Volovca, Rákoňa, Troch kôp, Baníkova, Skriniarok, Salatína, Brestovej, ktoré tvoria typickú vysokohorskú skupinu s dokonale vyvinutými glaciálnymi formami. Ich najvyššie štíty vytvárajú nerozlučnú dvojicu štíhlych skalnatých vrchov, ktoré sa podobajú dvom čertovým rohom a azda aj preto dostali toto výstižné pomenovanie.
Horská služba tu začala vykonávať svoju činnosť 15. mája 1954[2] .
Vymedzenie[upraviť | upraviť zdroj]
Roháče ležia v západnej časti Západných Tatier, obklopené zo severu Osobitou a z juhu Sivým vrchom a Liptovskými Tatrami. Západným smerom leží Zuberská brázda, podcelok Podtatranskej brázdy, východný okraj vymedzuje štátna hranica.[3]
Vrcholy[upraviť | upraviť zdroj]
- Baníkov (2 178 m n. m.)
- Pachoľa (2 167 m n. m.)
- Hrubá kopa (2 166 m n. m.)
- Hrubý vrch (2 137 m.n.m.)
- Tri kopy (2 136 m n. m.)
- Plačlivé (2 125 m n. m.)
- Ostrý Roháč (2 088 m n. m.)
- Spálená (2 083 m n. m.)
- Volovec (2 063 m n. m.)
- Salatín (2 048 m n. m.)
- Brestová (1 903 m n. m.)
- Zuberec (1 806 m n. m.)
- Pálenica (1 753 m n. m.)
- Redikálné (1 651 m n. m.)
Významné sedlá[upraviť | upraviť zdroj]
- Baníkovské sedlo (2 040 m n. m.)
- Smutné sedlo (1 963 m n. m.)
- Jamnícke sedlo (1 908 m n. m.)
- Parichvost (1 855 m n. m.)
- Pálenica (1 573 m n. m.)
Plesá[upraviť | upraviť zdroj]
- Vyšné Jamnícke pleso (1 839 m n. m.)
- Nižné Jamnícke pleso (1 732 m n. m.)
- Roháčske plesá (1 719 m n. m.)
- Bobrovecké pleso (1 497 m n. m.)[4]
Ochrana prírody[upraviť | upraviť zdroj]
Územie Roháčov je súčasťou Tatranského národného parku, z maloplošných chránených území sa tu nachádza národná prírodná rezervácia Roháčske plesá a národná prírodná pamiatka Brestovská jaskyňa.[4]
Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]
Roháče patria k najatraktívnejším lokalitám turistiky na Slovensku. Roháčska dolina ponúka široké možnosti aktívneho oddychu a v jej dolnej časti situovaný Zuberec s rekreačnými osadami Brestová a Zverovka disponujú komplexným zázemím pre letné i zimné aktivity. Priamo v Tatranskom národnom parku sa nachádza lyžiarske stredisko (Roháče – Spálená) so sedačkovou lanovkou, ktoré patrí medzi najvyššie položené lyžiarske strediská na Slovensku. V okolí sú upravované bežkárske trate.[4] Dolinou vedie asfaltová cesta a červeno-značkovaný chodník (vhodný pre ľudí so zníženou mobilitou a imobilných[5]) zo Zuberca až ku Ťatliakovmu jazeru a Ťatliakovej chate, odkiaľ vedie turistický chodník k piatim Roháčskym plesám.
V letnom období je prístupný celý horský hrebeň, na ktorý vedie niekoľko trás. Ide však už o náročné celodenné túry. Okrem Roháčskych plies sú obľúbené trasy na Sivý vrch, Brestovú, Ostrý Roháč, Tri kopy či Baníkov.[6]
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- Šaradin, Milan: Roháče, Slovtour (Slovtour, nakladateľstvo složiek cestovného ruchu, spoločnosť s r. o.), Liptovský Sv. Mikuláš, 1949, podtitul - Zima v lyžiarskom raji, fotografie: A. Ftorek, G. Karger, J. Košťál, Š. Maron, K. Pekárek, M. Šaradín.
- Šaradin, Milan: Roháče v zime, Osveta, Martin, 1953 [7]
- Medzihradský, Vlado: Roháče-Oravice, Šport, Bratislava, 1978 [8]
- Adamec, Vladimír, Čaplovičová, Zdena, Kállay, Karol: Múzeum oravskej dediny a Roháče, Erpo, Bratislava, 1987 [9]
- Jurina, Ján, Hučala, Emanuel, Bárta, Vladimír: Roháče, AB ART press, 1998, podtitul - Perla Tatier, A pearl of the Tatras, Die Perle der Tatra, Perła Tatr, ISBN 80-88817-13-7, EAN 9788088817130, preklady: Mária Spišiaková [10][11].
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Mazúr, E., Lukniš, M. 1986, Geomorfologické členenie SSR a ČSSR. Časť Slovensko. Slovenská kartografia, Bratislava
- ↑ http://abcrohace.sk/wp-content/themes/abc/clanok.php?id=108 Horská služba Západné Tatry - sever
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-02-24]. Dostupné online.
- ↑ a b c mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-02-24]. Dostupné online.
- ↑ http://www.rodinka.sk/ked-je-volno/prazdniny-vikendy-dovolenky/bezbarierove-turisticke-chodniky-v-tatrach/
- ↑ http://ubytkorohace.wz.sk/zaklad.php?stranka=okolie Okolie Roháčov
- ↑ Milan Šaradin, Terchovská sieň slávy
- ↑ Roháče - Oravice : stručný sprievodca, https://sclib.svkk.sk
- ↑ Múzeum oravskej dediny a Roháče, https://sclib.svkk.sk
- ↑ Romantické zákutia, litcentrum.sk
- ↑ Roháče : perla Tatier, infogate.sk
Galéria[upraviť | upraviť zdroj]
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Roháče
Commons ponúka multimediálne súbory na tému