Roháče
| Roháče | |
| geomorfologická časť | |
 Plačlivé, 2 125 m n. m.
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Orava |
| Okres | Tvrdošín |
| Nadradená jednotka |
Západné Tatry |
| Susedné jednotky |
Osobitá Liptovské Tatry Sivý vrch Zuberská brázda |
| Súradnice | 49°13′05″S 19°41′24″V / 49,218°S 19,69°V |
| Najvyšší bod | Baníkov |
| - výška | 2 178 m n. m. |
| - súradnice | 49°11′53″S 19°42′39″V / 49,19805°S 19,71083°V |
  Poloha celku
| |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Wikimedia Commons: Roháče | |
| Freemap.sk: mapa | |
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Roháče sú geomorfologická časť Západných Tatier[1]. Roháčom kraľujú mohutné končiare Ostrého Roháča a Plačlivého, Volovca, Rákoňa, Troch kôp, Baníkova, Skriniarok, Salatína, Brestovej, ktoré tvoria typickú vysokohorskú skupinu s dokonale vyvinutými glaciálnymi formami. Ich najvyššie štíty vytvárajú nerozlučnú dvojicu štíhlych skalnatých vrchov, ktoré sa podobajú dvom čertovým rohom a azda aj preto dostali toto výstižné pomenovanie.
Horská služba tu začala vykonávať svoju činnosť 15. mája 1954[2] .
Obsah
Vrcholy[upraviť | upraviť zdroj]
- Baníkov (2 178 m n. m.)
- Pachoľa (2 167 m n. m.)
- Hrubá kopa (2 166 m n. m.)
- Hrubý vrch (2 137 m.n.m.)
- Tri kopy (2 136 m n. m.)
- Plačlivé (2 125 m n. m.)
- Ostrý Roháč (2 088 m n. m.)
- Spálená (2 083 m n. m.)
- Volovec (2 063 m n. m.)
- Salatín (2 048 m n. m.)
- Brestová (1 903 m n. m.)
- Zuberec (1 806 m n. m.)
- Pálenica (1 753 m n. m.)
- Redikálné (1 651 m n. m.)
Významné sedlá[upraviť | upraviť zdroj]
- Baníkovské sedlo (2 040 m n. m.)
- Smutné sedlo (1 963 m n. m.)
- Jamnícke sedlo (1 908 m n. m.)
- Parichvost (1 855 m n. m.)
- Pálenica (1 573 m n. m.)
Plesá[upraviť | upraviť zdroj]
- Vyšné Jamnícke pleso (1 839 m n. m.)
- Nižné Jamnícke pleso (1 732 m n. m.)
- Roháčske plesá (1 719 m n. m.)
- Bobrovecké pleso (1 497 m n. m.)
Turistické aktivity[upraviť | upraviť zdroj]
Počas leta je v Roháčoch prístupný celý hrebeň bez horského sprievodcu. Medzi nenáročné turistické trasy patiri Kvačianska a Prosiecka dolina, Juráňová dolina, Machy či Osobitá. Medzi Stredne náročné patria Roháčske plesá, Sivý vrch, Rákoň - Lúčna či Brestová. Náročné túry vedú na sedlá, hrebene a štíty ako Ostrý Roháč, Tri kopy či Baníkov.[3]
Priamo v Tatranskom národnom parku sa nachádza lyžiarské stredisko (Roháče – Spálená) so sedačkovou lanovkou - patrí medzi najvyššie položené lyžiarske strediská na Slovensku. V okolí sú upravované bežkárske trate.
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- Ján Jurina, Emanuel Hučala, Vladimír Bárta: Roháče, AB ART press, ISBN 80-88817-13-7, EAN 9788088817130, podtitul - Perla Tatier, A pearl of the Tatras, Die Perle der Tatra, Perła Tatr,
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Mazúr, E., Lukniš, M. 1986, Geomorfologické členenie SSR a ČSSR. Časť Slovensko. Slovenská kartografia, Bratislava
- ↑ http://abcrohace.sk/wp-content/themes/abc/clanok.php?id=108 Horská služba Západné Tatry - sever
- ↑ http://ubytkorohace.wz.sk/zaklad.php?stranka=okolie Okolie Roháčov
Galéria[upraviť | upraviť zdroj]
Ostrý Roháč, 2 087 m n. m.
Baníkov, 2 178 m n. m.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Roháče
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
