Sivý vrch (geomorfologická časť)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°12′04″S 19°38′31″V / 49,201°S 19,642°V / 49.201; 19.642
Sivý vrch
geomorfologická časť
Dolina Sucha Zuberska T22.1.jpg
Masív Sivého vrchu
Štát Slovensko Slovensko
Región Liptov
Okresy Liptovský Mikuláš, Tvrdošín
Nadradená
jednotka
Západné Tatry
Susedné
jednotky
Liptovské Tatry
Roháče
Zuberská brázda
Prosečné
Chočské podhorie
Matiašovské háje
Smrečianska pahorkatina
Súradnice 49°12′04″S 19°38′31″V / 49,201°S 19,642°V / 49.201; 19.642
Najvyšší bod Sivý vrch
 - výška 1 805 m n. m.
 - súradnice 49°12′04″S 19°38′31″V / 49,201°S 19,642°V / 49.201; 19.642
Poloha celku
Red pog.svg
Poloha celku
Poloha v rámci Tatier
Red pog.svg
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Sivý vrch
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Sivý vrch je geomorfologická časť Západných Tatier.

Vymedzenie[upraviť | upraviť kód]

Nachádza sa v najzápadnejšej časti Západných Tatier a dominuje mu rozsiahly horský hrebeň s rovnomenným vrchom (1 805 m n. m.). Jalovecká a Bobrovecká dolina so sedlom Pálenica ohraničujú Sivý vrch na východe od Liptovských Tatier, severnejšie nadväzujú Roháče, obe časti Západných Tatier. Na severe susedí Zuberská brázda, podcelok Podtatranskej brázdy, západným smerom leží Prosečné, patriace do Chočských vrchov. Južným smerom nadväzuje Podtatranská kotlina a jej časti Chočské podhorie, Matiašovské háje a Smrečianska pahorkatina.[1]

Vrcholy[upraviť | upraviť kód]

Významné sedlá[upraviť | upraviť kód]

Ochrana prírody[upraviť | upraviť kód]

Celý Sivý vrch je súčasťou Tatranského národného parku, z maloplošných chránených území sa tu nachádza národná prírodná rezervácia Mních, Sivý vrch a Suchá dolina, ako aj prírodná rezervácia Úplazíky.[2]

Turizmus[upraviť | upraviť kód]

Táto časť Tatier patrí medzi turisticky menej navštevované, no lákadlom sú skalné bralá a poloha na okraji pohoria s jedinečnými výhľadmi. Sivý vrch (1 805 m n. m.) je najzápadnejším vrchom v hlavnom tatranskom hrebeni, hoci južným smerom pokračuje bočný hrebeň a značený chodník až na Babky (1 566 m n. m.). Hrebeň je prístupný z viacerých smerov z okolitých dedín tak na Orave, ako aj v Liptove. Medzi Malou kopou a Mníchom sa nachádza Chata pod Náružím.[2]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-02-23]. Dostupné online.
  2. a b c mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-02-23]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]