Liptovské kopy

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Liptovské kopy proti Kriváňu
Liptovské kopy, pohľad z Kôprovského štítu
(Krajný Holý vrch a Krížne proti Vysokým Tatrám
Pohľad z Malolučniaku
Liptovské kopy, pohľad z Temniaku

Liptovské kopy (poľ. Liptowskie Kopy) je skupina vrcholov (čiže geomorfologický okrsok) v Tatrách pripojená k hlavnému hrebeňu Hladkým štítom (poľ. Gładki Wierch), od ktorého je oddelená sedlom Závory. Najvyšším vrcholom je Veľká kopa (2 052 m n. m.). Ide väčšinou o oblé, zatrávnené vrcholy, v dolnej časti zalesnené. Vzhľadom pripomínajú neďaleké Západné Tatry, avšak (podľa poľských geografov) sú priradené do Vysokých Tatier vďaka hrebeňovému systému. Niektorí slovenskí kartografi majú tendenciu priradiť Liptovské kopy do Západných Tatier a umiestňujú hranicu Tatier do sedla Závory, aj napriek tomu, že najväčšia autorita medzi znalcami slovenských Tatier - Ivan Bohuš - je rovnakého názoru ako Poliaci [1].

Topografia[upraviť | upraviť zdroj]

Liptovské kopy oddeľujú Kôprovú dolinu od Tichej doliny. Bočné ramená vystupujúce z ich hlavného hrebeňa vytvárajú početné údolia:

  • Zo strany Kôprovej doliny to sú:
  • Zo strany Tichej doliny
    • Krížna dolina
    • Kôprovnica
    • Špania dolina
    • Licierov žľab
    • Predné Licierovo
    • Zadné Licierovo
    • Temná Tichá dolina

Hlavný hrebeň Liptovských kôp je orientovaný na juhozápad a na juh, miestami počnúc sedlom Závory (hlavné vrcholy sú vyznačené tučne, číselné údaje sú nadmorská výška v m n. m.):

  • Závory (Zawory), 1879 m,
  • Tichý vrch (Cichy Wierch), 1979 m,
  • Tiché sedlo (Wierchcicha Przełączka), cca. 1900 m,
  • Garajove kopy
    • Zadná Garajova kopa (Zadnia Garajowa Kopa), 1947 m,
    • Nižné Garajovo sedlo (Garajowa Przełęcz Niżnia), cca. 1900 m,
    • Malá Garajova kopa (Mała Garajowa Kopa), 1929 m,
    • Prostredné Garajovo sedlo (Garajowa Przełęcz Pośrednia), cca. 1920
    • Veľká Garajova kopa (Wielka Garajowa Kopa), 1969 m - svorník k bočnému hrebeňu Zadná Licierova kopa,
    • Vyšné Garajovo sedlo (Vyšné Garajovo sedlo), 1916 m,
  • Veľká kopa (Wielka Kopa Koprowa), 2052 m - svorník pre bočný hrebeň Magury
  • Turkovo sedlo (Turkowa Przełęcz) 1948 m,
  • Zadný Holý vrch (Zadni Goły Wierch Liptowski), 1970 m
  • Vyšné kôprovické sedlo (Koprowicka Przełęcz Wyżnia), 1937 m,
  • Krajný Holý vrch (Skrajny Goły Wierch Liptowski) 1984 m,
  • Nižné kôprovické sedlo (Koprowicka Przełęcz Niżnia), 1908 m,
  • Krížne (Krzyżne Liptowskie), 2039 m - svorník pre bočný hrebeň Malej Krížnej,
  • Všiváky (Wszywaki), 1811 m,
  • Opálené (Opalone) asi 1700m.

Z hlavného hrebeňa Liptovskej kopy medzi Veľkou kopou a Turkovým sedlom odbočuje ešte jeden bočný hrebeň - Brdárove grapy.

Geológia a geomorfológia[upraviť | upraviť zdroj]

Liptovské kopy sa skladajú z vyvretých hornín (žula) a metamorfovaných hornín (rula) a jednotlivých vrstiev kryštalických sedimentárnych hornín, ktoré patria do pôvodnej vrcholovej série. Priekopnícky geologický výskum tu vykonával poľský geológ M. Jurek v roku 1929.

Niekoľko údolí vymodelovali ľadovce. V masíve sa nachádza niekoľko veľkých žľabov, ktorými v zime padajú lavíny.

Fauna[upraviť | upraviť zdroj]

Dolné časti sú zalesnené, vyššie časti sú porastené kosodrevinou krovinami a ešte vyššie je alpská tundra. V lesoch rastú borovice limba, veľa vrcholov je porastených trávou.

Lavíny[upraviť | upraviť zdroj]

Na Liptovských kopách, a to hlavne do Kôprovej doliny, padajú často veľké lavíny. Napríklad lavína, ktorá spadla v marci 1956 z holých vrchov do Kôprovej doliny, mala objem 210 000 m3 a zmietla zalesnenú plochu o veľkosti cca. 400 × 400 metrov. Sila prúdu tiež zrazila k zemi stromy na protiľahlom svahu a hrúbka lavíny bola 7 metrov.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Liptovské kopy patrili k pastvinám obyvateľov dedín Liptova už v sedemnástom storočí. Pásli na nich dedinčania z dedín Liptovská Kokava a Východná. Boli tiež miestom, kde sa dalo ľahko stretnúť stáda kôz tiež sem často chodili lovci a pytliaci, ešte po roku 1900 sem na lov medveďov chodili Poliaci z obce Krościenko a Zakopaného. Počas I. svetovej vojny sa v Liptovských kopách ukrývali dezertéri a počas druhej svetovej vojny v rokoch 1944-1945 tu prebýval oddiel slovenských a sovietskych partizánov. Veľký požiar zavinený povozníkom v dňoch 30. októbra až 4. novembra 1943 zničil asi 240 hektárov lesa a kosodreviny.

Skupina Liptovských kôp sa v roku 1948 stala predmetom prísnej ochrany. Aj napriek tomu sa tu nejakú dobu lovilo a boli tu aj poľovnícke posedy.

Nie sú známe mená ľudí, ktorí ako prví dobyli vrcholy patriace do skupiny Liptovských kôp. S najväčšou pravdepodobnosťou k prvým patrili pastieri a pytliaci. Medzi turistami bol prvý záznam urobený v zime:

Liptovské kopy a Kôprová dolina, pohľad z Hlinskej doliny
Liptovské kopy a Kôprová dolina, pohľad z Hlinskej doliny

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Władysław Cywinski, Tatry.Podrobný průvodce, sv. 11, str. 6

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Liptovské kopy na českej Wikipédii. Súradnice: 49°11′52″S 19°58′05″V / 49,197684°S 19,968166°V / 49.197684; 19.968166