Ľaliové sedlo
Ľaliové sedlo | |
sedlo | |
V panoráme dominuje Svinica, Ľaliové sedlo je najhlbšie trávnaté sedlo pri ľavom okraji, asi v 2/3 výšky.
| |
Štáty | ![]() ![]() |
---|---|
Regióny | Spiš, Zakopane |
Okresy | Poprad, Powiat tatrzański |
Pohorie | Liptovské Kopy |
Povodie | Váh |
Nadmorská výška | 1 947 m n. m. |
Súradnice | 49°13′31″S 19°59′33″V / 49,225194°S 19,992528°V |
Najľahší výstup | ![]() ![]() |
Poloha v rámci Slovenska
| |
Poloha v rámci Tatier
| |
Wikimedia Commons: Ľaliové sedlo | |
Freemap.sk: mapa | |
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Ľaliové sedlo (1 947 m n. m.), (poľ. Liliowe, nem. Liliensattel, Lilijowepass, maď. Liliomszoros, Liliowehágó) je široké trávnaté sedlo v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier. Oddeľuje Západné a Vysoké Tatry. Nachádza sa medzi Tichou a Gąsienicowou dolinou, medzi Kasprovým vrchom (1 987 m n. m.) a Svinicou (2 301 m n. m.)[1].
Názov[upraviť | upraviť zdroj]
Sedlo pomenovali pravdepodobne pastieri, ktorí nachádzali v sedle ľaliu zlatohlavú (Lilium martagon L.), ľaľujku neskorú (Lloydia serotina RChB.), prvosienku najmenšiu (Primula minima) i upolín sedmohradský (Trollius Transsilvanicus Schur.). Nevedno, ktorá tvorila základ pomenovania sedla.[1]
Prístup[upraviť | upraviť zdroj]
Priamo do sedla vedie turistický chodník, len zo severnej strany, zo Zakopaného. Modro značkovaný vedie k chate Murowaniec v Doline Gąsienicowej. Potom pokračuje
zeleno značkovaný chodník do Ľaliového sedla a potom po
červenej vedie medzi Kasprovým vrchom a Svinicou. Z juhu do Ľaliového sedla vedie chodník z Podbanského cez Tichú dolinu na Kasprov vrch a potom do sedla. Orientačný čas Podbanské – Kasprov vrch – Ľaliove sedlo je 6:40.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ľaliové sedlo