Ľaliové sedlo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°13′30.7″S 19°59′33.1″V / 49,225194°S 19,992528°V / 49.225194; 19.992528
Ľaliové sedlo
sedlo
Smreczyński Wierch a4.jpg
V panoráme dominuje Svinica, Ľaliové sedlo je najhlbšie trávnaté sedlo pri ľavom okraji, asi v 2/3 výšky.
Štáty Slovensko Slovensko,  Poľsko Poľsko
Regióny Spiš, Zakopane
Okresy Poprad, Powiat tatrzański
Pohorie Liptovské Kopy
Povodie Váh
Nadmorská výška 1 947 m n. m.
Súradnice 49°13′30.7″S 19°59′33.1″V / 49,225194°S 19,992528°V / 49.225194; 19.992528
Najľahší výstup zelená turistická značka červená turistická značka zo Zakopaného, trvanie 3:45 hodiny
Poloha v rámci Slovenska
Red pog.svg
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Red pog.svg
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Ľaliové sedlo
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa

Ľaliové sedlo (1 947 m n. m.), (poľ. Liliowe, nem. Liliensattel, Lilijowepass, maď. Liliomszoros, Liliowehágó) je široké trávnaté sedlo v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier. Oddeľuje Západné a Vysoké Tatry. Nachádza sa medzi Tichou a Gąsienicowou dolinou, medzi Kasprovým vrchom (1 987 m n. m.) a Svinicou (2 301 m n. m.)[1].

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Sedlo pomenovali pravdepodobne pastieri, ktorí nachádzali v sedle ľaliu zlatohlavú (Lilium martagon L.), ľaľujku neskorú (Lloydia serotina RChB.), prvosienku najmenšiu (Primula minima) i upolín sedmohradský (Trollius Transsilvanicus Schur.). Nevedno, ktorá tvorila základ pomenovania sedla.[1]

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Priamo do sedla vedie turistický chodník, len zo severnej strany, zo Zakopaného. modrá turistická značka Modro značkovaný vedie k chate Murowanec v Doline Gąsienicowej. Potom pokračuje zelená turistická značka zeleno značkovaný chodník do Ľaliového sedla a potom po červená turistická značka červenej vedie medzi Kasprovým vrchom a Svinicou. Z juhu do Ľaliového sedla vedie chodník z Podbanského cez Tichú dolinu na Kasprov vrch a potom do sedla. Orientačný čas Podbanské – Kasprov vrch je 6:15 hod.  –  Ľaliove sedlo 6:40 hod.[2]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
  2. ADAMEC, Vladimír; ROUBAL, Radek. Turistický sprievodca Vysoké Tatry. 1.. vyd. Bratislava : Šport, 1972. 182 s. 77-002-72.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]