Veľká Vidlová veža
| Veľká Vidlová veža | |
| vrch | |
 Hrebeň Vidiel
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Prešovský kraj |
| Okres | Poprad |
| Pohorie | Vysoké Tatry |
| Povodie | Poprad, Dunajec |
| Nadmorská výška | 2 522 m n. m. |
| Súradnice | 0°00′00″S 20°12′52″V / 49,195833,°S 20,214444°V |
| Najľahší výstup | len s horským vodcom |
| Prvovýstup | Mikuláš Sontág, Ján Hunsdorfer |
| - dátum | august 1903 |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Wikimedia Commons: Veľká Vidlová veža | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Veľká Vidlová veža, dávnejší autori uvádzajú Veža nad Cmiterom, (poľ. Wielki Szczyt Wideł, nem. Große Gabelspitze, maď. Nagy Villacsúcs)[1] je najvyššia a najmarkantnejšia Vidlová veža, jeden z najstrmších tatranských štítov, medzi Vidlovým sedlom (Západnou Vidlovou vežou) a Lievikovou štrbinou (Východnou Vidlovou vežou).[1]
Popis[upraviť | upraviť zdroj]
Vrchol Veľkej Vidlovej veže je najvyššie položeným objektom na Vidlovom hrebeni. Steny veže sa týčia nad Veľkou Zmrzlou dolinou a Cmiterom v Skalnatej doline. Severozápadná stena nad Medenou kotlinou je vysoká asi 500 m. Južná stena je vysoká asi 240 m. Týči sa nad Cmiterom.
Štít je veľmi dobre vidieť zo Skalnatej doliny i z visutej lanovky na Lomnický štít. Na Veľkú Východnú vežu je možné vystúpiť len s horským vodcom. Horolezecké cesty z obidvoch strán sú klasifikované ako (III–V UIAA).[2]
Názov[upraviť | upraviť zdroj]
Veža dostala meno ako najvyššia spomedzi troch Vidlových veží.[1]
Prvovýstupy[upraviť | upraviť zdroj]
- Mikuláš Sontág a Ján Hunsdorfer, koniec augusta 1903.
- Ernst Dubke, Ján Breuer a Ján Franz, 17. februára 1906 v zime.[2]
Film[upraviť | upraviť zdroj]
Veľká Vidlová veža „účinkovala“ vo filme režiséra Martina Holého Medená veža.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
- ↑ a b KROUTIL, F.. Vysoké Tatry pro horolezce, 3. diel. [s.l.] : Olympia, 1977.
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Horolezecké cesty Archivované 2021-06-02 na Wayback Machine