Baranie rohy

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°12′7″S 20°11′49″V / 49,20194°S 20,19694°V / 49.20194; 20.19694
Baranie rohy
vrch
Wielki Staw Spiski.jpg
zľava Baranie rohy, Baranie sedlo a Spišský štít
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský kraj
Pohorie Vysoké Tatry
Nadmorská výška 2 526,2 m n. m.
Súradnice 49°12′7″S 20°11′49″V / 49,20194°S 20,19694°V / 49.20194; 20.19694
Najľahší výstup I, len s horským vodcom.
Prvovýstup J. Stolarczyk, A. Wala, S. Tatar, W. Gąsienica a W. Ślimak
 - dátum 1876
Poloha v rámci Slovenska
Fire.svg
Poloha v rámci Slovenska
Wikimedia Commons: Baranie rohy
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa

Baranie rohy (poľ. Baranie Rogi, nem. Grünseespitze, maď. Zöld-tavi-csúcs) je mohutný štít, ktorý zasahuje Vyšnou Baraňou strážnicou do hlavného hrebeňa Vysokých Tatier. Na vrcholovej plošine má dva vrcholy - juhovýchodný a severozápadný. Juhovýchodný je hlavný.[1]

Topografia[upraviť | upraviť zdroj]

Rozložitý štít na začiatku mohutnej rázsochy Lomnického štítu. Leží len asi 100 m od hlavného hrebeňa, v ňom sa nachádza Vyšná Barania strážnica. Od nej je oddelený Baraňou priehybou, od Spišského štítu výrazným Baraním sedlom. Má dva vrcholy, ktoré delí Barania škára. Charakteristická je rozsiahla vrcholová sutinová plošina, niekedy nazývaná Barania galéria (nad južnou stenou). Baranie rohy sa týčia nad Čiernou dolinou (javorovou), Kotlinou Piatich spišských plies a Veľkou Zmrzlou dolinou[1]

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Je odvodený zo susedstva s útvarmi, ktoré majú podobné pomenovanie nad Baraňou kotlinkou. Vyplýva aj z faktu, že má dva vrcholy, ktoré pripomínajú svojim tvarom zvieracie rohy.[1]

Turistika[upraviť | upraviť zdroj]

Baranie rohy patria k najľahšie dostupným, hoci neznačeným štítom nad 2 500 m n. m.. Normálny výstup vedie cez Baranie sedlo, na ktoré sa dá vystúpiť od Chaty pri Zelenom plese cez Veľkú Zmrzlú dolinu, alebo od Téryho chaty cez Kotlinu Piatich spišských plies len s horským vodcom. Podrobný rozpis horolezeckých ciest v juhozápadnej stene možno nájsť v externých odkazoch. Ďalšie sú vo východnej stene (napr. J. Brandobur, F. Kele, M. Mereš, R. Presler a A. Puškáš, IV, 1952).[2]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
  2. KROUTIL, František. Vysoké Tatry pro horolezce, 3. diel. [s.l.] : Olympia, 1977.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]