Spišský štít
| Spišský štít | |
| vrch | |
 Zľava Baranie rohy, Baranie sedlo a Spišský štít.
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Prešovský kraj |
| Okres | Poprad |
| Pohorie | Vysoké Tatry |
| Nadmorská výška | 2 483 m n. m. |
| Súradnice | 49°11′57″S 20°12′2″V / 49,19917°S 20,20056°V |
| Najľahší výstup | I, len s horským vodcom. |
| Prvovýstup | Jozef Déry, Ján Hunsdorfer |
| - dátum | 21. júl 1896 |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Wikimedia Commons: Spišský štít | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Spišský štít (poľ. Spiska Grzęda, maď. Dérycsúcs, nem. Déryspitze) je pekný, zubatý vrchol v rázsoche Lomnického štítu. V konkurencii vyšších susedov príliš nevyniká, hoci je zdobený krásnymi vežami.
Topografia
[upraviť | upraviť zdroj]Má dva vrcholy, hlavný severozápadný a nižší juhovýchodný. Za ním sa ešte nachádza Spišská ihla. Od Baraních rohov ho oddeľuje Baranie sedlo, od Ovčiarskej veže zas Ovčiarska lávka. Z hlavného vrcholu vybieha na juhozápad hrebeň na ktorom je Vyšná Mačacia štrbina, Zadná Mačacia veža, Mačacia štrbina a Mačacia veža, pod ňou je Mačací hrb.
Názov
[upraviť | upraviť zdroj]Štít nazvali podľa Spišskej župy, ku ktorej patrila časť Vysokých Tatier. Znalci tatranských reálií nevedia vysvetliť prečo dostal tento názov. V nemeckom názvosloví vytvoril František Dénes roku 1898 pre Spišský štít názvy Déryspitze, Dérycsúcs, na počesť tabulárneho sudcu Jozefa Déryho, čestného predsedu Uhorského karpatského spolku a čestného člena Poľského tovarišstva tatranského, ktorý naň ako prvý vystúpil 21. júla 1896.[1]
Niekoľko výstupov
[upraviť | upraviť zdroj]- 1896 Prvovýstup Jozef Déry a Ján Hunsdorfer[2]
- 1904 Prvovýstup cez Vyšnú Mačaciu štrbinu E. Halász, Karol Jordán, S. Nikolics a J. Breuer, II.
- 1907 Prvovýstup SZ hrebeňom z Baranieho sedla Zygmunt Klemensiewicz a A. Znamiecki (zostup). Gyula Komarnicki a Roman Komarnicki, H. a O. Schweickhartovci (výstup), III.[3][4]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Vpravo Baranie sedlo za konárom, maličký ježko Spiškého štítu, Pyšné štíty a Malý Kežmarský štít. -
Vpravo južná stena Mačacej veže nad Horným Spišským plesom.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
- ↑ BOHUŠ, Ivan. Tatranské štíty a ľudia. 1. vyd. Tatranská Lomnica : IaB, 2012. ISBN 978-80-969017-9-1. S. 159.
- ↑ Na Spišský štít cestou Klemensiewicza
- ↑ KROUTIL, František. ''Vysoké Tatry pro horolezce, 3. diel. [s.l.] : Olympia, 1977.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Spišský štít
