Spišský štít

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°11′57″S 20°12′2″V / 49,19917°S 20,20056°V / 49.19917; 20.20056
Spišský štít
vrch
Wielki Staw Spiski.jpg
Zľava Baranie rohy, Baranie sedlo a Spišský štít.
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský kraj
Okres Poprad
Pohorie Vysoké Tatry
Nadmorská výška 2 483 m n. m.
Súradnice 49°11′57″S 20°12′2″V / 49,19917°S 20,20056°V / 49.19917; 20.20056
Najľahší výstup I, len s horským vodcom.
Prvovýstup Jozef Déry, Ján Hunsdorfer
 - dátum 21. júl 1896
Poloha v rámci Slovenska
Fire.svg
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Fire.svg
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Spišský štít
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Spišský štít (poľ. Spiska Grzęda, maď. Dérycsúcs, nem. Déryspitze) je pekný, zubatý vrchol v rázsoche Lomnického štítu. V konkurencii vyšších susedov príliš nevyniká, hoci je zdobený krásnymi vežami.

Topografia[upraviť | upraviť kód]

Má dva vrcholy, hlavný severozápadný a nižší juhovýchodný. Za ním sa ešte nachádza Spišská ihla. Od Baraních rohov ho oddeľuje Baranie sedlo, od Ovčiarskej veže zas Ovčiarska lávka. Z hlavného vrcholu vybieha na juhozápad hrebeň na ktorom je Vyšná Mačacia štrbina, Zadná Mačacia veža, Mačacia štrbina a Mačacia veža, pod ňou je Mačací hrb.

Názov[upraviť | upraviť kód]

Štít nazvali podľa Spišskej župy, ku ktorej patrila časť Vysokých Tatier. Znalci tatranských reálií nevedia vysvetliť prečo dostal tento názov. V nemeckom názvosloví vytvoril František Dénes roku 1898 pre Spišský štít názvy Déryspitze, Dérycsúcs, na počesť tabulárneho sudcu Jozefa Déryho, čestného predsedu Uhorského karpatského spolku a čestného člena Poľského tovarišstva tatranského, ktorý naň ako prvý vystúpil 21. júla 1896.[1]

Niekoľko výstupov[upraviť | upraviť kód]

Galéria[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
  2. BOHUŠ, Ivan. Tatranské štíty a ľudia. 1. vyd. Tatranská Lomnica : IaB, 2012. ISBN 978-80-969017-9-1. S. 159.
  3. Na Spišský štít cestou Klemensiewicza
  4. KROUTIL, František. ''Vysoké Tatry pro horolezce, 3. diel. [s.l.] : Olympia, 1977.

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]