Dračí štít

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°10′17″S 20°5′45″V / 49,17139°S 20,09583°V / 49.17139; 20.09583
Dračí štít
vrch
Ciężki Szczyt, Wysoka, Smoczy Szczyt a1.jpg
Koruna Vysokej, vpravo zubatejší Dračí štít.
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský kraj
Pohorie Vysoké Tatry
Nadmorská výška 2 523 m n. m.
Súradnice 49°10′17″S 20°5′45″V / 49,17139°S 20,09583°V / 49.17139; 20.09583
Najľahší výstup II-III, len pre horolezcov.
Prvovýstup Alfred Martin, Ján Breuer ml.
 - dátum 1905
Poloha v rámci Slovenska
Fire.svg
Poloha v rámci Slovenska
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa

Dračí štít (poľ. Smoczy Szczyt, nem. Déchy-spitze, maď. Déchy-csúcs) je súčasťou najkrajšej skupiny štítov vo Vysokých Tatrách, označovanej ako „Koruna Vysokej“: Ťažký štít, dvojvrcholová Vysoká a Dračí štít. Nachádza sa v juhovýchodnom bočnom hrebeni, ktorý vybieha z Vysokej. Je medzi horolezcami obľúbený pre pevnú skalu a krásne výhľady.

Topografia[upraviť | upraviť zdroj]

Má dva vrcholy – severozápadný Malý Dračí štít (2 518 m n. m.) a juhovýchodný Veľký Dračí štít (2 523 m n. m.). Od Vysokej ho oddeľuje Vyšné Dračie sedlo (2 490 m n. m.). Bočný juhovýchodný hrebeň pokračuje na Veľký dračí zub a Malý dračí zub, Vyšnú štrbinu pod Ihlou, Ihlu v Dračom, Nižnú štrbinu pod Ihlou a tri Ošarpance - Veľký ošarpanec, Prostredný ošarpanec a Malý ošarpanec. Tento hrebeň oddeľuje Rumanovu dolinku od Kotlinky pod Dračím sedlom.[1]

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Je spojený s povesťami o tatranských drakoch, šarkanoch (poľ. smok, siarkan, nem. Drache, maď. sarkány). Správy o šarkanoch boli založené na rozprávaniach o nálezoch kostier neznámych zvierat, možno jaskynných medveďoch, ktoré nachádzali hľadači pokladov. Z nich sa časom pretvorili do ľudových povestí, napríklad aj tá o šarkanovi, ktorý žil nad Zlomiskami a nechal sa obsluhovať unesenou dievčinou z Mengusoviec, ktorú napokon vyslobodila jej matka. Drak, potom ako ho prekliala, skamenel. Zubatý hrebeň, ktorý sa tiahne z Vysokej na juh a juhovýchod, to sú pozostatky z draka. Z iniciatívy Uhorského karpatského spolku začiatkom 20. storočia dostal meno Déchy-spitze, Déchy-csúcs, na počesť cestovateľa - horolezca Mórica Déchyho.[1][2]

Niekoľko výstupov[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1905 Prvý výstup Alfred Martin, vodca Ján Breuer ml., juhovýchodným hrebeňom od Nižnej štrbiny pod Ihlou, II-III.[2]
  • 1935 Zimný prvoýstup Wiktor Ostrowski a Justyn Tymon Wojsznis[2]
  • 1930 Prvovýstup S. Bernardzikievicz a A. Kenar, severozápadnou stenou z Rumanovej dolinky, III.
  • 2005 Prvovýstup „Cesta pre Lukáša“, M. Bobovčák, I. Franková a M. Medvec, VI.[3]

Tri cesty v južnej stene má A. Puškáš.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
  2. a b c BOHUŠ, Ivan. Tatranské štíty a ľudia. 1. vyd. Tatranská Lomnica : IaB, 2012. ISBN 978-80-969017-9-1. S. 159.
  3. KROUTIL, František. Vysoké Tatry pro horolezce, 1. diel. [s.l.] : Olympia, 1977.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]